pondelok 30. júna 2014

Make me smile II. 27

Po dlhšej odmlke pridávam novú časť. Dúfam, že sa na mňa nehneváte, že až tak neskoro. Ale samé to poznáte aký je zhon na konci školského roku. Make me smile sa blíži ku koncu, tak si užívajte posledné časti :) ale nebojte sa, mám pre vás vymyslenú už novú poviedku, ktorá sa vám bude dúfam tie páčiť.      Bajuš :)

Deň D je tu. Od rána sa tu zhromažďovali ľudia. Rodina, priatelia, kolegovia. Dom sa pomaly plnil. Z okna som pozorovala, ako s pohárikmi  v rukách vysmiaty chodia po záhrade, rozprávajú sa, zoznamujú s novými ľuďmi. Do nálady hrala mladá kapela z Prahy, do ktorých sme sa s Louisom zamilovali keď sme sa raz prechádzali po Karlovom moste, kde hrali.
Motýliky v bruchu neprestávali. Nervozita sa ma zmocňovala. ,,Zlatko, tu máš daj si. To ťa upokojí.´´ mamina mi podala šálku môjho obľúbeného mätového čaju. ,,Kedy príde kaderníčka? Už je načase aby si sa začala chystať.´´ Sadla si na posteľ a odpila si zo svojej šálky. ,,Nepríde.´´ povedala som s pokojom a naďalej sa pozerala na plniaci sa dvor. Za mnou sa ozval kašeľ, sama pre seba som sa pousmiala. ,,Nepríde? Ako to? Čo teraz? Kto ťa učeše? A kto ťa nalíči?´´ ,,Ty.´´ pokrčila som plecami a otočila som k nej. Tá šokovaná tvár na úplne rozosmiala. ,,Mami, vždy si ma česala a maľovala. Či som šla na ples alebo stužkovú. Ty jediná vieš čo sa mi naozaj hodí a vždy to spravíš tak, že som spokojná. Jedine ty to vieš najlepšie. Svadba je len raz za život. Dúfam. Chcem aby si ma nachystala ty.´´ Prišla som k nej a dala jej pusu na líce. Takúto chvíľu už možno tak skoro nezažijeme a ja si chcem vychutnať posledné chvíle s maminou ako dcéra a mama. Samozrejme, že aj potom ňou budem, ale už to bude iné. Mamina si ma pritisla na líce, po ktorom sa jej kotúľala slza. ,,Ale mami. Neplač prosím ťa. Dnes sa máme smiať a radovať, nie plakať. Ešte rozplačeš aj mňa.´´ Povedala som so smiechom a začali si utierať slzy, ktoré si už našli cestu von. ,,Ja viem, ale moje malé dievčatko sa už stane ženou.´´ Silno sme sa objali. Nikdy som si tak neuvedomila, tak ako teraz, aké sú objatia od mamy vzácne. ,,Tak šup-šup sadaj, nech to všetko stihneme.´´ popohnala ma mama a bežala si do kúpelne po ´´nástroje´´. S maminou sme sa nasmiali, spomínali sme na trápne chvíle, ktoré sme zažili, za zábavné situácie, ktoré sa doma stali, na vtipné scény z filmov, ktoré sme spolu videli, dostávala som posledné rady do života, ktorý ma teraz čakal. Po pár hodinách, akurát keď mi dokončovala make-up do izby vošla Louisova mamina. ,,Wau.´´Ozvalo sa hneď ako vošla do izby. ,,Si nádherná nevesta zlatko.´´ Prišla ku mne sa dala mi pusu do vlasov. ,,Skvelá práca.´´ usmiala sa na maminu, tie začali hne´d spolu hrkútať. So smiechom a prevrátením očí som sa postavila a zo skrine vytiahla šaty, ktoré boli ešte schované v obale a odišla som susednej izby, kde som sa začala pomaly obliekať. Do prehrávača som zasunula USB, ktoré som dostala od brata pred svadbou. Boli na ňom všetky pesničky môjho ´´mládi´´, ako povedal. A mal pravdu, ku každej sa mi viazala nejaké spomienka, či už som behala okolo stola a predstierala, že som rocková hviezda na koncerte, alebo išla na prvú diskotéku, alebo dostala prvú pusu. Bolo to zaujímavé a zvlášť, keď som si uvedomila že sa sama pre seba smejem pri tom ako si na to spomínam. Ešteže ma nikto nevidel, lebo by si myslel, že mi z tej svadby a rozruchu okolo už vážne preskočilo. Akurát som sa mordovala so zipsom na šatách, keď niekto zaklopal. Bola to Lottie.
Obe sme ostali stáť a pozerať sa na seba. Bola nádherná, už to dávno nie je dievčatko. Jedna z mnohých vecí, ktoré sme mali spoločné bolo motto-V jednoduchosti je krása- a toho sme sa obe aj teraz držali. Mala oblečené biele šaty, ktoré jej siahali tesne pod kolená. Dokonale jej obkresľovali a zvýraznili jej chudú postavu.Bola úchvatná, vyrazila mi dych. Jemné blond vlasy mala vypnuté do vrchu, čo jej rozjasnilo tvár. Ale najviac ma zaujali náušnice, ktoré mala. Pamätám si, ako mi ich raz ukázala a povedala mi, že ich dostala os starých rodičov, ktorí krátko na to odišli z tohto sveta. Bola to najdrahšia spomienka, ktorú na nich mala a veľa pre ňu znamenali. Veď jej mama, stará mama, prastará mama ich mali na svadbe. Túžila po tom, aby si ich aj ona raz mohla dať na svoju svadbu a potom dať svojej dcére. Vážila som si, že si ich dnes dala. ,,Si nádherná.´´ zašepkala som. ,,To aj ty,´´ zašepkala ,, prečo šepkáme?´´ ,,Neviem.´´ ,,Zatoč sa!´´ poslúchla som. ,,Hmmm, tak to aby som už volala záchranku.´´ ,,Čo? Prečo?´´ ,,Louis z toľkej krásy aj infarkt dostane.´´ zasmiali sme sa. ,,Doniesla som ti kyticu.´´
podala mi ju. Bola jednoduchá ale páčila sa mi. Lottie tú svoju zvierala v ruke. Jej vôňa ma hneď udrela do nosa, bola som prekvapená, že sa rozhodla pre levandule. ,,Ukáž? Krásne vonia. Kedy si to stihla?´´ ,,Ráno som šla na pole  natrhala si levandule a teraz, keď som mala trochu čas som si ju zviazala. Môže byť?´´ ,,Jasné, je nádherná a riadne bohatá.´´ Podrobne som si ju prezrela. ,,Bodaj by nie, keď som ich trhala hodinu a vytrhala pol     sadu. ´´ zasmiala sa. ,,Ešteže nie je váš. Poď ukážeme sa mame.´´ chytila ma za ruku a ťahala do izby, kde sedeli na obe mamy. Ich smiech sa rozliehal chodbou. Lottie zaklopala. ,,Ste pripravené?´´ Smiech okamžite stíchol a Lottie otvorila dvere. Obraz, ktorý sa nám naskytol rozhodne stál za to. Keď vidíte, ako naraz dve ženy vyvalia oči a otvoria ústa bez toho aby sa dohodli...no nezasmejte sa. So slzami v očiach a slovami Zlatíčko moje sa ku nám rozbehli. Najprv si každá vybozkávala tú svoju a potom tú druhú. Veľa času do začatie obradu neostávalo a tak medzi nás zavítal ocino. Keď ma uvidel zastavil v polke rozrozprávanej vety, ticho sa na mňa pozeral a potom si so zloženou hlavou v rukách sadol do kresla. prišla som k nemu a objala ho. ,,Ľúbim ťa ocko.´´ ,,Aj ja teba, slniečko. Už si krásna mladá dáma. Vyrástla si mi do krásy.´´ Povedal a pohladil ma po líci. Nevidela som ocina často plakať, ale teraz som si s ním poplakala aj ja. ,,Neplač, lebo moja robota bude márna.´´ Povedala s uslzenou tvárou mamina a sadla si ocinovi na druhé koleno a spoločne sme sa objali. Moc som nechápala takéto dojímavé scény na svadbách, ale to človek pochopí až keď zažije. ,,Tak slniečko, pripravená?´´ prikývla som. Ostatný pomaly odišli z izby a išli si posadať už na svoje miesta. V izbe sme ostali len ja a ocino. S krížikom na čelo mi nastavil rameno a ja som sa ho chytila. Obrat sme nemali v kostole, ale keďže na konci záhrady bola postavená  kaplnka, hneď vedľa veľkého dubu, ktorá bola posvätená mohli sme mať svadbu aj tam. S Lottie sme vymysleli, že z konárov spustíme lampášiky. Podobnú výzdobu sme použili aj
 v provizórnej sále. Zrealizovali sme Louisov nápad a na záhrade postavili obrovský stan s odkrytou strechou. Keď mi svoj nápad hovoril nevedela som si to predstaviť, ale teraz keď to bolo hotové musím uznať, že je to nádherné. Teším sa na večer, keď bude zapadať slnko. Lampášiky a malé svetielka rozvešané po stane budú nič oproti tej kráse, ktorá nastane. S ockom sme stáli za všetkými vzadu. Záhradou sa rozliehal šum. Zazrela som vpredu Louisa. Bol mi otočený chrbtom a Niall mu upravoval oblek. Chalani ho povzbudivo potľapkali po chrbte. Lottie si ma spredu všimla a žmurkla na mňa, potom dala pokyn kapele a zboru a tí začala hrať. Zbor tvorili priatelia, s ktorými som často trávila čas a sem tam si s nimi zaspievala na omši. Ale radšej som ich počúvala. Ich zamatové hlasy vás upokojili a vy ste zabudli na starosti a trápenia. Ponúkli sa, že zaspievajú a ja som neodmietla. Spev a hudba všetkých upozornila, že tá chvíľa je tu. Záhrada stíchla a boli počuť len tóny pomalej melódie. Louis a otočil. Po celý čas, čo som kráčala s ockom k nemu sme sa n
na seba pozerali. Ani raz sme neuhli. Pri Louisovi mi ocko dal poslednú pusu a potom si šiel sadnúť. Louis ma chytil na ruku a Niall ho potľapkal po chrbte a šeptom dodal: ,, Nádych kámo! ´´ Vtedy sa Louis zhlboka nadýchol, až teraz som si uvedomila, že zadržiaval dych odkedy sa otočil. S chalanmi, ktorí sedeli hneď za na mi sme na ňom zasmiali. ,,Aj ja som bol taký?´´ spýtal sa so smiechom Liam. ,,Nie, ty si bol horší. Keď si uvidel Danielle museli sme ťa zozadu pridržiavať aby si nám pred oltárom neodpadol.´´ Povedal Zayn následkom čoho sa všetci rozosmiali. ,,Si nádherná. ´´ zašepkal Louis. Po obrade sme sa všetci presunuli do stanu, kde sa podávalo jedlo. Potom nasledoval novomanželský tanec, otcovský tanec, odčepčovanie (čím sme zaujali neslovenskú časť hostí, ktorí túto slovenskú tradíciu nepoznajú). Zábava nemala konca. Chalani spolu s Lottie,Fizzy a mojím bratom si pripravili zábavné video, v ktorom boli zábery z môjho a Louisovho života. No ták som sa nehanbila už dávno- ale v dobrom. Zaručene sme pobavili všetkých. Mala som pocit, že som v rozprávke. Louis držal malého na rukách a spolu sme tancovali. Konečne sme boli rodina. O tomto dni som vždy snila ale ani vo sne by som si nepredstavila, že to bude tak nádherné. Povedal Louis. ,,Montpezat 24.´´ Nechápavo som sa na neho pozrela. ,,To je ulica, na ktorej je náš nový dom.´´ usmial sa. ,,Včera som ho kúpil. Nádherná záhrada, z ktorej je východ na malé levanduľové pole. A určite sa zamiluješ aj do kvetinového sadu, ktorý je pred vchodom.´´  ,,To naozaj?´´ povedala som s trasúcim sa hlasom. Louisovou odpoveďou bol bozk, ktorý mi úplne stačil.   







streda 7. mája 2014

Make me smile II. 26


A tak sa z malého projektu, ktorý začal o pár listoch v našej schránke, stala veľká organizácia do ktorej sa postupne zapájali aj známe osobnosti a ktorá sa rozšírila nielen po Anglicku ale aj po Slovensku a postupne zasahovala do ostatných krajín.
Termín svadby sa blížil ako som sledovala ľudí okolo seba všimla som si, že všetci akosi viac stresujú ako ja. Nechcela som veľkú svadbu. Už teraz bude okolo nej dosť rozruchu. Zo Slovenska priletia rodičia, starkí  a bráško s frajerkou a 4 kamaráti ešte z výšky s partnermi. To je všetko. Z Louisovej strany je zoznam hostí podstatne dlhší. Louis ma ale rešpektoval a tak svoj zoznam zredukoval na 50 ľudí zo 125. Svadba sa bude konať mimo centra Londýna a mimo Anglicka. Už teraz na nás číhajú paparazzi, neviem si to predstaviť v svadobný deň. A tak sme rozoslali falošné info, že svadba sa bude konať tu, ale skutočnosť je iná ....Jeden z producentov nám prepožičal jeho chatu. Keď sme sa tam boli s Louisom pozrieť žasla som. To nebola chata, ale slabým slovom povedané letné sídlo. Nádhera, presne môj štýl. Milujem Provensálsko a provensálsky štýl. Mojím snom je raz tam žiť. Dávnejšie sme sa o tom s Louisom rozprávali a zjavne si to dobre zapamätal. Keď som videla tú nádheru bola som mimo ...a mať v tej nádhere svadbu? Slzy v očiach mám už teraz. Vstanete z postele a pozriete sa von oknom a pred vami záhony levandulí ...no nie je to nádhera?
S Louisom sme tam prišli o dva týždne skôr aby sme si mohli pomaly chystať. Nechcela som žiadnu agentúru, chcela som si ju pripraviť sama, tak ako sa to mne páči. A Louis mi ochotne pomáhal, teda aspoň tú ochotu dobre predstieral :D Samko s nami nechcel ísť, chcel byť s chalanmi, prirodzene keď s ním blbli a prežívali druhú pubertu. Behali spolu po všetkých zábavných atrakciách v Londýne a okoliu. 
S Louisom sme spolu stáli v levanduľovom záhone neďaleko sídla skoro ráno a kochali sa tou krásou. ,,Už viem prečo to tu tak miluješ.´´ Povedal Louis a poobzeral sa dookola. ,,Nedá sa to nemilovať.´´ odtrhol levanduľu a dal mi ju do vlasom. Objal ma okolo pása a pošepkal mi: ,,Takže tu by si chcela raz bývať?´´ S úsmevom som prikývla. Vedela som, že to v nasledujúcich rokoch nieje možné. Chalani majú rozbehnutú dobrú kariéru a odsťahovať sa niekde na juh Francúzska? Bol by to dosť veľký problém. ,,Noo, prečo nie?!´´ ,,Hmm?´´ nechápavo som sa na neho pozrela. Vedel kvôli čomu. ,,No vieš, Liaam bude čoskoro ocko a ak sa Zayn pochlapí tak aj on. Budúci rok zrejme pôjdeme na svadbu Naillovi, ale odo mňa to nemáš pretože ti to chce povedať sám, a Harry? to je stratený prípad. Potrebuje na chvíľu oddych aby si to všetko v hlave zrovnal. No a tak sme sa s chalanmi bavili, že by sme si dali tak rok-dva prestávku. Chodili by sme na menšie akcie, aby sme nezapadli prachom, ale žiadne natáčanie, žiadne koncerty či rozhovory.´´ Ostala som sa na neho nemo pozerať nemohla som povedať, že by som za to nebola rada, ale šokovalo ma to.  ,,Samkovi by sa tu páčilo a mne sa tu tiež páči..´´ Usmial sa na mňa. ,,Ale uvedomuješ si, že by si bol kilometre od chalanov? Od rodiny,priateľov,  fanúšikov a producentov?´´ ,,Áno a o to viac ma to tu láka. Žiadni fanúšikovia a žiadni paparazzi. Konečne by sme žili normálne, v kľude. No a oni? Chodili by nás pozrieť a uvidíš, že by sa im tu tak zapáčilo, že by sem chodievali minimálne na týždeň a každú chvíľu. Ešte ich budeme musieť odtiaľto vyháňať.´´ zasmial sa. ,,A čo sa práce týka? Koľkí cestujú za prácou a chodia na týždňovky? V mojom prípade by to nebolo tak často a vy by ste chodievali so mnou, keď by ste chceli.´´ Len som sa šokovane naňho pozerala. Je možné aby sa plnili sny? Louis sa zasmial a dal mi pusu. ,,Teraz to necháme tak, prvoradá je svadba.´´ 
Pomaly sme si všetko chystali, trávnik, stoly, výzdobu ...Chalani nám prišli pomôcť týždeň pred svadbou. Išlo nám to od ruky. S dievčatami sme chodili pozerať po miestnych obchodoch so svadobnými šatami. Najprv si mysleli, že tu nič nenájdu a nakoniec si tu aj oni kúpili šaty a tie, ktoré si prinieslo odsunuli nabok :D ...Všetko bolo pripravené. V dome bolo dosť miesta na to, aby sme tam ubytovali najbližšiu rodinu. Priateľov a známych sme ubytovali v miestnom, nádhernom rodinnom hotelíku. Ostávala už len rozlúčka so slobodou. Videli ste niekedy Mamma Mia! ? Nie? tak si ju pozrite! A ak áno, tak presne v tak (podobne) vyzerala nakoniec aj naša rozlúčka. Nečakala som to. Nakoniec sa k nám pridali aj miestné dievčatá, s ktorými sme sa stihli zoznámiť popri tom, ako sme kupovali a zháňali veci na svadbu. Sú tu veľmi priateľský ľudia, pomaly akoby to bola jedna rodina. Hudba, tanec, zábava!





piatok 11. apríla 2014

Make me smile II. 25


Dá sa povedať, že nasledujúce dva mesiace boli pre nás ako-tak pokojné. O mne a Samkovi sa verejnosť ešte nedozvedela a tak sme sa mohli bez akýchkoľvek problémov pohybovať po verejnosti. Samkovi sme s Louisom vybavili lepšie, ale nie zazobanú školu. Nechcela som, aby do školy chodil so zbohatlíckymi deťmi a potom nachytal od nich ich maniere. Louis mal pravdu, s prácou som problém nemala. Vyslovene som zakázala aby do toho pchal nos. Chcela som si ju zohnať sama a aj sa mi to podarilo. Učila som na škole s problémovými deťmi. Bola to akoby škola spojená s detským domovom. Prácu som si ihneď obľúbila.
S Lucy a dievčatami sme začali tam kde sme skončili a pritom akoby od začiatku. Veľa vecí sa v našich životoch  zmenilo a to potom ovplyvnilo aj nás. Spoznávali sme sa, ale okamžite sa stalo mojou rodinou. S Niallom som musela stráviť jeden celý deň osamote aby sme sa dostatočne porozprávali. Louis bol z toho dosť nervózny a chalani sa mu smiali, že žiarli. Ale on si to ani za nič priznať. So Samkom sme sa nasťahovali do Louisovho priestranného domu. Nedokážem pochopiť ako dokázal v takom obrovskom dome bývať sám. Muselo mu tu byť smutno. Louis mi nechal voľnú ruku a tak som ho mohla pozariadzovať po svojom. Samkovi sme spolu s chalanmi vymaľovali izbu do safari štýlu. Bola krásna.
Stretla som sa aj s Danielle a Perrie. Tie dve som nevidela strašne dlho. Chýbali mi. O čo viac som bola prekvapená, keď som na oboch prstenníkoch zbadala obrúčky. Bola som z toho v príjemnom šoku. Žiarili šťastím a ako som si stihla všimnúť Danielle sa začínalo rysovať aj malinké bruško. Liam žiaril šťastím.
Parrie bola naopak nešťastná. So Zaynom boli vzatí dlhšie ako Dan s Liamom a im sa bábätko ešte nepošťastilo. Snažila som sa jej vysvetliť, že na tom nezáleží a že určite to príde v ten správny čas. Aby to vypustila z hlavy a nemyslela na to. Však v jednej slovenskej pesničke sa spieva: ,,Čo má prísť príde...´´ Bolo zvláštne, že ako mi pred rokmi Perrie liezla na nervy, tak som si ju teraz obľúbila. Harry ostal Harrym. Lámač ženských sŕdc, alebo ako sa mu chalani smejú trháč ženských blán. Je mi ho ľúto, pretože nikedy mám z neho pocit, že už aj on by sa rád usadil a našiel si dievča, s ktorým by mohol plánovať budúcnosť. Je na ňom vidieť, ako s takou malinkou závisťou pozerá na Liama, keď hladká Danielle bruško. A Niall bol stále mojím Niallom. V každej chvíli usmievavé a žiariace slniečko, on vie ako človeku zdvihnúť náladu.
S Louisom sme k sebe nachádzali cestu. Každý deň bol pre nás ako nový začiatok. Spoznávali sme toho druhého, ako sa stihol za ten čas zmeniť a skúšali, či spolu vôbec vydržíme v jednej domácnosti. A na počudovanie nám to išlo veľmi dobre.

A keď jedného krásneho večera prišiel domov zo štúdia s obrovskou kyticou tých najpestrejších kvetov ostala som šokovaná. Bola taká nádherná, akoby ju priam na lúke natrhal. Nedovolil mi sa ani spamätať zo šoku, keď: ,,Stráviš so mnou zvyšok života? Budeš mojou manželkou, ktorú budem milovať najviac na svete a zahrniem ju všetkou láskou? Budeš mamimou našich detí? Vezmeš si ma za manžela a vezmeš si srdce, ktoré ti dávam?´´ a vytiahol malú kvietkovanú krabičku, ktorá ukrývala prekrásny prsteň. Nezmohla som sa ani na slovo a so slzami, ktoré mi kropili tvár som sa mu vrhla okolo krku.
 Náš vzťah už nebolo nutné tajiť a tak sme len potvrdili dohady a fámy, ktoré kolovali. Na moje očakávanie, sa táto informácia prijala vcelku pokojne. Bála som sa nájazdom fanúšičok, ktoré nezvládnu,  že im beriem ďalšieho directoriaka a vediem ho do ´´chomúta´´. Že už bude zadaný a oni budú mať smolu. Nič z toho sa nestalo. Práve naopak, začali mi chodiť listy, v ktorých sme nachádzala povzbudivé slová nielen od ich fanúšičok, ale aj od dievčat, ktoré sa ocitli v podobne situácií, v ktorej som sa pred pár rokmi ocitla aj ja. Slobodná mamička! Rozhodovanie, či si dieťa nechať alebo ísť na potrat. Najťažšie vec! Dievčatá mi písali, ako vo mne videli oporu, že všetko sa dá zvládnuť a že nemáme právo zabiť nevinné stvorenie, ktoré vonkoncom nemôže za vyčíňanie ich rodičov.
Tieto listy ma inšpirovali a tak som s pár ľudkami,ktorí sa rozumejú počítačom viac ako ja vytvorila stránku práve pre takéto dievčatá. Mohli tam dieľať svoje pocity a trápenia a navzájom si pomáhať, utešovať sa a posilňovať. Aj ja som sa snažila s nimi čo najviac komunikovať a stretávať sa s nimi. Chalani sa zapojili a venovali peniaze tým dievčatám, ktoré ich potrebovali. Nakúpili sme im výbavičky, pomohli platiť prenájom a všetko čo potrebovali. Po čase sa  nám začali ozývať neznámy ľudia, že sa chcú k nám pridať a pomôcť. Bola som šťastná, toto bolo to o čom som celý život snila. Pomáhať ľuďom. Popri všetkom vrcholili prípravy na svadbu, ktorá sa bleskurýchle blížila.....

štvrtok 27. marca 2014

Nepoviem!


Takže srdiečka, toto je tvorba od mojej novej kolegyňke, a bude mi pomáhať svojou tvorbou udržať a zveľadiť  blog. Jej tvorba je iná ako ste zvyknuté, nie je zameraná na 1D a o to je krajšia. Preto odporúčam prečítať a tiež prosím o komentáre :) ďakujem Bajuš :*

autor: Barča :) 

Nepoviem ti prečo.
Nepoviem to nikomu na svete.
Iba sa jedného rána zobudíš a večer mi budeš chcieť zavolať, ale zistíš, že neexistujem.
Moje číslo bude nedostupné, byt predaný a po mne nezostane ani zmienka.
Budeš zvoniť u susedov a pýtať sa na mňa, no zbytočne.
Nikto okrem teba si na mňa nespomenie a tieň mojej osoby zmizne z podvedomia ako jarný sneh.
Budem nedolapiteľná.
Pohltená.
Stratená.
Vyskúšaš všetky telefóne zoznamy, nahlásiš môj prípad polícii aj keď už tušíš.
Tušíš, že to nemá zmysel.
A možno mi na naliehanie svojich priateľov čo s tebou zostali usporiadaš malý pohreb zo slušnosti vzadu na záhrade, aby si sa konečne zbavil pocitu viny.
Do plytkej jamy zahrabeš fotografiu kde som ťa odfotila a na čerstvú hlinu položíš kytičku chryzantém, o ktorých vieš, že ich neznášam.
Nikdy sa nedozvieš prečo som zmizla.
Po niekoľkých mesiacoch ťa to možno prestane zaujímať.
Možno ma budeš kvôli tomu nenávidieť.
A možno sa nikdy neprestaneš pýtať prečo som to spravila.
Nepoviem, už ťa nestretnem pretože ja sa stále prechádzam po tých istých kameňoch a vdychujem ten istý kyslík.
Ja stále žijem.
Každý týždeň sedím v inom lietadle a smejem sa z iných pohnútok ako včera.
Žijem, aby som raz zas umrela pre niekoho iného tak ako vtedy pre teba.
Nemôžeš mi to vyčítať.
V ten deň som sa proste rozhodla umrieť.
Preto aká som bola.
Akú si ma poznal a preto, že som už nemala silu ťahať za jeden koniec s tým čo som si vytvorila.
Niekedy to možno budem ľutovať.
Najviac asi to, že si nenašiel môj odkaz, ktorý som ti napísala na sklo keď ho pokryli ľadové kvety.
Vstal si neskoro a tak sa nikdy nedozvieš prečo som ti to nepovedala...  


pondelok 17. marca 2014

Make me smile II. 24


Podvedome som sa stiahla za Louisa a kryla sa za neho. ,,Nemusíš sa báť.´´ povedal tíško no mne to vôbec nepomohlo. Triasla som sa ako osika. Vykukla som spoza jeho pleca a zistila som, že sú to chalani. No hneď vedľa nich stála aj Lucy (Louisova mama), Lottie, Fizzy, Phoebe a Daisy. Spadol mi menší kameň zo srdca keď som zistil, že sú to oni a nie paparazzi. No o to viac som sa začala báť, ako zareagujú. Každého som si premeriavala pohľadom. Nielen Louis zmužnel a dospel ale aj chalani sa riadne zmenili. Už to neboli tí chlapci, s ktorými sme bláznili a robili si zle. Už to boli muži! A dievčatá? Z Lottie a Fizzy sú slečny ako sa patrí. Nebudem sa čudovať ak bude od nich Louis odháňať chalanov vzduchovkou. A  Phoebe s Daisy? Už to dávno nie sú tie dievčatká, ktoré mi boli pomaly ako dcéry. Ktoré sa báli tmy a ja som im čítala rozprávky na dobrú noc. Zmenili sa. Všetci.
Nemo som sa na nich pozerala a oni na mňa. Ako prvý sa prebral Niall, ktorý išiel smerom ku mne s úsmevom na perách. Strašne rada som ho videla. Bol ako mojím bratom. Mohla som mu všetko povedať, bol mojím útočišťom. Keď sa ku mne s krikom prirútil Samko: ,,Mami, mami, mamíííííí!´´ Skočil mi do náručia. ,,Pôjdeme na zmrzlinu? Prosíííím.´´ A je to tu! S hrôzou v očiach som sa pozrela pred seba. Niall zastal na mieste a ostal sa na mňa pozerať. Oči mu skákali zo Samka na mňa a na Louisa. Podoba s Louisom sa nedala poprieť, takže si zrejme hneď dali dokopy 1+1. Ostatní Nialla napodobnili. Oči vypleštené a ústa otvorené. ,,Neboj sa, som tu s tebou.´´ pošepkal mi Louis do ucha, chytil ma okolo pása a doslova dotlačil ku ostatným. ,,Ahojte.´´ povedal im na privítanie a začal sa s nimi objímať. No, teraz je rad na mne. Ako prvý sa z tranzu prebral Niall a opatrne prišiel ku mne. Očami skákal zo mňa na Samka a späť na mňa. Nedokázala som sa mu pozrieť do očí a tak som len klopila zrak. ,,Strašne rád ťa znovu vidím. Chýbala si mi. Myslel som, že sa už nikdy nestretneme. Si oveľa krajšia, je z teba nádherná žena. Zmenila si sa....a vidím, že aj mnoho vecí v tvojom živote.´´ povedal Niall milo a tuho ma objal. Pri poslednej vete sa pozrel na Samka a potom ho pohladil po líci. ,,Ako sa voláš?´´ Samko sa na mňa nedôverčivo pozrel. Bol vychovávaný, že s neznámymi sa nemá radšej zhovárať. V tomto svete sa človek obáva toho najhoršieho-že by prišiel o dieťa. Prikývla som. ,,Samko.´´ ,,Ja som Niall som veľmi dobrý kamarát ...´´ nestihol dopovedať, keď mu do reči skočil Samko: ,,Tatina? A aj maminy?´´ Niall sa len prekvapivo na mňa pozrel. Videl, že potrebujem povzbudiť inak sa tu  pred všetkými zosypem a tak ma objal. Tuho, tak ako pred rokmi keď som nemala svoj deň. ,,Áno aj tatina aj maminy. Poď predstavím ti ostatných.´´ Povedal a skôr než som stihla niečo namietnuť mi ho zobral z rúk a kráčal smerom k ostatným. Zo zamyslenia ma vytrhol dotyk, ktorého som sa zľakla. Okolo pása ma držali dva páry rúk. Boli to Phoebe a Daisy. ,,Chýbala si nám. Prečo si sa neozvala?´´ povedali obviňujúcim tónom a o to viac sa ku mne pritisli. Zrazu ich nasledovala Lottie a Fizy. ,,Betyyyy, tak strašne si nám chýbala. Prečo si sa neozvala? prečo si nám neodpisovala?´´ Dôvod? Má ho Niall na rukách. Pomyslela som si. ,,Aj vy ste mi strašne chýbali. Zmenili ste sa, sú z vás krásne dospelé dámy. Neviem sa na vás vynadívať.´´ zasmiala som sa, keď sa mi každá z nich začala otáčať aby som na ne mala výhľad zo všetkých strán. ,,Poď k nám!´´ schmatla ma Daisy na ruku a dotiahla ku zvyšku. Všetci sa perfektne bavili zo spoznávania so Samkom. Keď som k nim prišla stíchli. Slova sa ujala Lucy. ,,Vitaj! Tešili sme sa na teba. Pripravila si nám pekné prekvapenie.´´ povedala a s úsmevom ma objala. Ohromene som sa ostala na ňu pozerať. ,,Ne- nehneváš sa?´´ ,,Spravila si zo mňa starú mamu a ani som o tom nevedela. Áno, hnevám sa na teba, pretože si mi to, nám to mala povedať. ´´ Sklonila som hlavu a do očí sa mi začali tlačiť slzy. Bolo toho na mňa priveľa,Louis ma objal a: ,,Mala na to svoje dôvody. Chránila Samka, seba a aj nás. Neobviňujte ju, pretože spravila tú najlepšiu vec akú mohla spraviť. Dôležité je, že teraz sme už všetci spolu.´´ Pobozkal ma na spánky, potočil mi hlavu smerom k sebe a povedal: ,,Hlavu hore princezná, padá ti korunka.´´ ,,Mrzí ma to, namyslela som to tak. Som šťastná, že si prišla a že sme sa dozvedeli pravdu. Máme kopu času si to vynahradiť.´´ Objala ma Lucy a hneď po nej aj chalani. Pobrali sme si kufre a pomaly vychádzali z letiska. Tu na nás čakalo ďalšie prekvapenie.

Viac než 500 novinárov s nastavenými foťákmi. Chalani  spolu s ochrankou, ktorá bola s nami po celý čas vytvorili akoby múr z každej strany, aby sa k nám paparazzi nedostali. Na parkovisku vzal Louis Samka od Lucy a prešiel s ním ku zadným dverám svojho auta. Otvoril ich a Samka posadil dnu. ,,Louis, nemôže tam sedieť. Je ešte malý a nemá auto-sedačku.´´ ,,A kto povedal, že ju nemá?´´ povedal s úškrnom. Zohla som sa a cez sklo sa pozrela do vnútra auta. A skutočne, Samko už sedel zaputaný v auto-sedačke. ,,Ako to?´´ Spýtala som sa, no odpoveďou mi bol len pobavený úsmev Louisa, kým nakladal kufre do auta. ,,Rýchlo nasadaj skôr než nás dobehnú´´ povedal Louis a narážal na masu novinárov, ktorí k nám bežali cez celé parkovisko. Louis rýchlo dupol na plyn a čo najrýchlejšie uháňal z ich dosahu.

nedeľa 2. marca 2014

Make me smile II. 23


A tak to aj bolo. Louis dodržal svoje slovo. Síce to malo veľa opeltačiek s manažérmi a producentmi, ktorí s tým výrazne nesúhlasili, ale chalani mu dali zelenú. Podporovali ho na každom korku. Louis s nami ostal tri mesiace na Slovensku. Samko si na neho zvykol a správu, že je jeho biologický otec niesol zo začiatku veľmi ťažko. Nechcel sa s nikým baviť, odmietal jesť s nami za jedným stolom. Bola som z neho zúfalá a nevedela ako ďalej, až kým za ním raz nešiel Louis do izby a nezavrel sa tam s ním na hodinu. Celý čas sa rozprávali a keď vyšli von s plačom som sa k nim rozbehla. Louis držal Samka na rukách a ten ho objímal okolo krku. Stáli sme tam spolu v objatí, prvý krát ako rodina. Spolu sme pre Samka našli vhodnú školy v  Anglicku, ktorú bude môcť navštevovať hneď ako sa presťahujeme. Nebola to nijaký noooble škola, taký zlatý stred. Dostane tam to najlepšie vzdelanie, ale jeho spolužiaci nebudú nafúkané deti ešte nafúkanejších rodičov, budú to normálne deti. A to som presne aj chcela, aby vyrastal v zdravom prostredí.
Louis začal hľadať nový nábytok, ktorý bude treba do jeho bytu nasťahovať, keď tam prídeme. So Samkom zas vymýšľali akú bude mať detskú izbu. Nakoniec sa zhodli, že ju namaľujeme a zariadime v duchu džungle. Bola som šťastná z toho, ako si k sebe našli cestu. A keď Samko povedal Louisovi:  ,,Oci.´´ Slzy som neudržala znovu. To, po čom som túžila odkedy som v Londýne nasadla na lietadlo a letela domov sa začali plniť. V práci som si to poriadne vybavila a s mojím odstupom neboli nijaké opletačky. Jediné, čo ma ťažilo bol úver, ktorý som mala na krku z tohto bytu a nábytku, ktorý som sem nakúpila keď som sa sťahovala. S Louisom som viedla kvôli tomu viaceré hádky. On trval na tom, že ten úver vyplatí ale ja som nechcela. Bolo to priveľa peňazí ....a ja som to jednoducho nemohla prijať. Ale dá sa s ním vyhádať? Nie!!! A tak som nakoniec musela podľahnúť a podvoliť sa mu. Peniaze, ktoré sme spätne dostali za predaný byt, nábytok a všetko príslušenstvo ...a aby som nezabudla za auto, ktoré Louis odviezol do šrotu,...chcel aby som si vzala. Ale to som nemohla, boli to naše spoločné peniaze a bolo ich hodne. Toto sa nedalo len tak zobrať a minúť. A tu bol kameň úrazu. Každý z nás bol zvyknutý na niečo iné. Louis na štandard a na to, že všetko si môže dovoliť. A ja na to, že treba šetriť a nerozhadzovať sa. V tomto si budeme musieť na seba hódne zvykať. Ale Louis je ústretový a robí kompromisy. Posledná vec, ktorú sme museli vybaviť bola návšteva našich. Rodičia ho poznali, ale teraz to bola skôr rozlúčková návšteva, z ktorej ako sme zistili, naši  spravili riadnu Good Bye Party! Stretla sa tam celá rodina. najprv som bola za to na mamu nahnevaná ale koniec koncov ma to veľmi potešilo. S našimi sme strávili celý víkend a v pondelok ráno nám kývali keď sme odchádzali v taxíku smer Blava letisko.
Čím sme boli bližšie Anglicku tým sa ma chytala väčšia a väčšia úzkosť. Bála som sa toho, čo sa tam bude diať. Ako to vezmú. Teraz to bolo reálne, už sa z toho nedalo vycúvať. Louis vycítil, že ma to trápi a tak ma chytil za roztrasené ruky, oprela som si o jeho plece hlavu a snažila sa nemyslieť na to, čo sa bude o chvíľu diať. Louis ma jemne hladil po rukách a ja som pri tom zaspala. Zobudili ma až slová letušky, ktorá oznamovala, že lietadlo pristáva.
Vychádzali sme z lietadla a postupovali pomaly ďalej do terminálov, do útrob letiska. Samkovi to vôbec nevadilo, pobehoval okolo nás a všetko dopodrobna sledoval. Louis ma držal za ruku a v druhej niesol naše tašky a oči nespúšťal zo Samka. Pozorne sledoval každý jeho krok aby sa nám nestratil. Išli sme si po kufre. Nohy som nevedomky zabárala do podlahy a každý môj krok bol ťažší a pomalší. Louis mi silno stlačil ruku, čím mi dodal odvahu. No nie nadlho. Zrazu sa oval halou krik a ja som mala zlé tušenie, že bol smerom k nám .....

pondelok 10. februára 2014

Make me smile II. 22

Pomaly som si vymámila ruku z tej Louisovej. Obaja sme ostali ako zamrznutí, ani jeden z nás nevedel ako reagovať. Tupo sme pozerali pred seba. Louis sa tváril, že pozorovať kamión idúci pred nami je tá najdôležitejšia robota na svete a ja, že panoráma naokolo nás je dych berúca. ,,No?´´ ozval sa netrpezlivý Samko, ktorý čakal na vysvetlenie...ale asi sa ho tak skoro nedočká. Povedala som síce Louisovi, že to vysvetlím Samkovi ja, ale nemala som ani čas si to premyslieť, zistiť spôsob ako mu to čo nejlepšie povedať bez toho aby som ho veľmi ranila. Čo teraz? ,,Aha, mám tu tvoje obľúbené CD-čko, zaspievame si.´´  roztrasenými rukami som vytiahla CD z obalu a vložila ho do prehrávača. Bolo to CD plné deckých pesničiek, ktoré sme so Samkom poznali už naspamäť a spievali si to zakaždým, keď sme niekam cestovali.
To mučivé ticho pretrhli prvé tóny deckej pesničky, ale na atmosfére sa nič nezmenilo. Bola taká istá dusná ako ako predtým. Tak som začala pomaly spievať. Po chvíli sa ku mne Samko pridal a ja som si s úľavou oddýchla. Vedela som aký vie byť zapálený pre hudbu. To zdedil zrejme po Louisovi, keď že moje spevacké výkony nie sú ktovie čo. Videla som, ako sa Louis vystrel a spozornel ako Samko začal spievať. Na Louisovej tvári sa hneď vyčaril úsmev. Bol hrdý na svojho syna. Hneď teraz by sa k nemu najradšej otočil a vybozkával a vyobjímal ho a povedal mu, aký je na neho hrdý. Ale nemohol, nie teraz. Samko na to ešte nieje pripravený a Louis nechcel byť unáhlený aby Samka nestratil.....Samko po hodinovej ceste autom zaspal. Louis ma opäť chytil za ruku. ,,Toto bolo natesno.´´ ,,Ja viem. Prepáč, že som tak zareagovala ale popravde ešte ani neviem ako mu to poviem.´´ ,,To nevadí, s tým sa netráp, ja to chápem.´´ stisol mi silnejšie ruku a potom mi na ňu dal slabú pusu. Auto zastavilo a ja som potichu vystúpila. Samko totiž ešte stále spal. Louis obišiel auto, zozadu ma objal okolo pása a oprel sa o auto. Spolu sme sa pozerali na krásny Spišský hrad, ktorý sa pred nami týčil svojou krásou. ,,Keď som videl tento hrad na obrázku povedal som si, že raz sem musím prísť. Je krásny,ja v ňom také zvláštne  čaro.´´ Bola som milo prekvapená, že vybral toto miesto. Ale mal pravdu, tento hrad patrí aj medzi moje najobľúbenejšie hrady a podľa mňa aj najkrajšie na Slovensku. ,,Rozhodol som sa. Rezerváciu som zrušil.´´ ,,ČO?´´ nechápavo som sa k nemu otočila tvárou. ,,Ty si snaď pochybovala o tom, že som rezervoval ten let?´´ škeril sa na mňa. ,,Ty si ho vážne rezervoval?´´ šokovaná som sa na neho pozerala. Len s úsmevom prikývol. ,,Ale uvedomil som si, že by to bola chyba. Stratil som toľko času a teraz ho chcem všemožne vynahradiť. Ale neuvedomil som si, že niekedy je menej viac. Musím si vás znovu získať a hlavne Samka. Nechcem oňho nadobro prísť.  Ostaneme tu tak dlho ako budete chcieť, nemáme sa kam ponáhľať. A ja aspoň trochu spoznám Slovensko.´´ usmial sa a ja som sa na neho stále len pozerala. Toto som od neho nečakala. Louis tak ako chalani boli slávou naučení, že dostanú to, čo chcú. VŽDY! Nepochybovala, že ich ego vzrástlo po tej kariérnej explózií, ktorú pred dvoma rokmi zažili. Bol ich plný celý svet. Všade kam ste sa pozreli bol One Direction. Predbehli Justina Biebra, Tokio Hotel, The Wanted či dokonca hudobnú stálicu Madonu. Všetkých nechali ďaleko za sebou. Preto sa zmohla len na krátke ,,Ďakujem.´´ v ktorom boli obsiahnuté všetky city: láska, vďaka, neha, dojatie...,,Už sme tu? ´´ ozval sa rozospaný hlas z otvoreného okienka na aute. ,,Zasa sa objímate?!´´ S Louisom sme sa len zasmiali a začali vyťahovať veci z auta, aby sme mohli čím skúr vyraziť. Samko celý čas na nás hádzal neprajné pohľady.