Make me smile 18

Ráno bolo neskutočne ťažké.Vyhrabať sa  z takej tepľúčkej postielky :( sa mi veru nechcela.Vonku pršalo a obloha bola zatiahnutá.Všade bolo šero hoci už bolo 8 rodín.8!!!! och nie.Zaspala som.Pane Bože.Rýchlo som vbehla do kúpeľne a pri umývaní zubov som sa obliekala.jasné to by som nebola ja,keby som sa nezakydala.Rýchlo som si vypláchla ústa a prezliekla si zašpinené tričko.na seba si hodila teplejšiu mikinu a kožennú bundu.Cez plece som si prehodila tašku a bežala dole schodmi.Skoro som si vykrútila členok.Na jednej nohe som vyskákala pred byt.Rýchlo som si natiahla kapucňu,och v tom zhone som si aj dáždnik zabudla zobrať.Bola som dosť zadýchaná z behu po schodoch, tak som išla po chodníku rýchlym krokom.Vyznávačkou behu som teda neni.A behám iba keď mi ide o život.
Od kedy som vyšla z bytovky ide za mnou nejaké čierné viacmiestné auto.Pane Bože, nie.Celá som sa klepala strachom.Zrýchlila som krok a auto pridalo,tak toto sa mi nepáči.Rozbehla som sa po chodníku a vrážala som do nič netušiacich okoloidúcich.Predo mnou bol prechod prechodcv, myslela som si že tade rýchlo prebehnem, lenže to auto mi v tom zabránilo.tak toto je zlé.bála som sa Nevedela som kam mám utekať.Nevedela som kto to je a čo chce odo mňa.keď som si predstavila, že ma môžu odviesť niekam preč.Keď som si spomenula na tie príbehy dievčat,ktoré uniesli a dali na prostitúciu a už sa nikdy nevrátili.Cez slzy som ani nevedela kam bežím.Mami, oci.Bvehla som do nejakého dvora. Niekto ma silno chytil zozadu okolo pása.začala som kričať, plakať, metať sebou.Ruky ma zovreli ešte silnejšie.Niekam ma viedli, ale cez slzy som videla všetko rozmazane.Vchádzali sme do nejakého skladu.panika u mňa vypukla naplno.Vytrhla som sa bežala čo najrýchlejšie,lenže som zakopla a padla na zem.Niečie ruky ma chytili a obrátili.zavrela som oči a začala okolo seba šermovať rukami, kopať nohami, len aby som ho od seba dostala.,,No tak ukľudni sa.Čššš.Otvor oči.Si v bezpečí.Nič sa nedeje.Si v poriadku? Bety pozri sa na mňa.´´ten hlas poznám.veď to je Louis.Otvorila som oči.Naozaj, bol to on.Bol celý premočený, akoby behal po tom daždi voni.Pobzerala som sa zmätene okolo seba, nechápala som čo sa to deje.Kde je ten, čo ma sem dovliekol?,,Čo tu robíš?´´spýtala som sa ho trasľavým hlasom.,,Ráno pršalo ako z krhly,tak som si povedal, že ťa nenechám čakať niekde na zástavke.Ešte by si zmokla. Tak som išiel po teba.´´pozrela som sa na neho s otvorenými ústami.on išiel za mnou v tomto lejaku sám od seba.keď si asi uvedomil, čo vlastne povedal, začal sa červenať.Odkašlal si.,,Teda mama mi to ráno povedala.A a  a mal som ísť aj na nákup.´´tak toto chlapče nezahovoríš:D,,Čakal som na teba pred bytom a ty si vybehla skackajúc,myslel som si že sa ti niečo stalo a chcel som ti ísť naproti.lenže ty si sa už rozbehla po chodníku,nemohol som zájsť až ku tebe, lebo predo mnou sa vliekol nejaký starý chlap.A ty si sa potom rozbehla, myslel som že bežíš na prechod aby si stihla zelenú, tak som ti tam zastavil, aby si nastúpila.Lenže až vtedy som si všimol tvoju tvár.Bola si vystrašená a plakala si.Došlo mi čo si asi myslíš a tak som šiel za tebou.Si v poriadku? Nechcel som ťa tak vystrašiť, už to niekdy neurobím, prepáč.´´Díval sa na mňa s takým previnilým pohľadom.Bola som stále v šoku, nevedela som čo mu mám na to povedať.Tak som sa iba pousmiala.Posledné záchvevy strachu a zima+ chladný vietor, ktorý začal fúkať ako divý mali na svedomí že som sa celá roztriasla.Louis si to všimol,vyzliekol si bundu a dal mi je cez plecia.,,Nie Louis zober si ju.Ochorieš´´začala som namietať, no on sa na mňa iba usmial a zobral ma na ruky.Zľakla som sa a začala som strečkovať.,,Neboj sa,mne môžeš veriť.´´usmial sa na mňa.Tak mi neostalo nič iné len sa ho chytiť okolo krku a nechať sa niesť do auta.V aute bolo príjemne teplo.Až vtedy som si všimla, že to je vlastne auto Tomlisonovcov.nechápem prečo som ho vtedy nespoznala.len som nad sebou pokrútila hlavou.
Keď sme prišli k Tomlisonovcom Louis ma hneď vyhnal hore sa prepliesť.On mi zatiaľ uvarí čaj.A tak som vošla Lottie do izby,vytiahla som z tašky opraté oblečenie, ktoré mi včera požičal Louis a obliekla si ho späť.Vlasy som si presušila uterákom a išla dole.Všade rozvoniaval mätový čaj.,,Tak čo si dáš na raňajky?´´spýtal sa ma Louis hneď ako som vošla do kuchyne.Mykla som plecami.bolo mi to jedno lebo aj tak neviem či by som vlastne niečo do seba po tom hektickom ráne dala.Žalúdok som mala ako vo zveráku.,,No ja mám chuť na palacinky s nutelou a jahodami.´´povedla Louis ,tak toto by som si dala aj ja.,,Hmmm a ako vám pán kuchár môžem pomôcť?´´Spýtlasom sa ho.,,No môžeš vytiahnúť nutelu a jahody z chadničky a budeš to natierať.´´odsúhlasila som.
nasmiali sme sa teda poriadne.Louis sa snažil vyhadzovať palacinky.Takže viacej sme ich zoškrabávali z podlahy, ako ich bolo na taniery.,,Akú máš rada pesničku?Myslím od nás.´´tak na tomto som sa musela zasmiať.,,Počuj ty tulipán, na čo ti to je?´´,,Len tak´´,,Hmmm tak to asi bude.....more than this.´´Usmiala som sa Milujem túto pesničku.A najviac pasáž kde spieva on s Nialom.Je božská.Louis sa usmial a začal ju spievať.
Pri Louisovom spievani sme sa natierali po tvári so šľahačkou a nutelou.Bol to ale Louisov nápad :D Krmili sme sa jahodami a palacinkami.Buchli dvere,myslela som si,že je to Lucy,takže som si nič z toho nerobila.Ale keď sa vo dverách objavila El zmrzla som.