Make me smile 19

Keď nás tam uvidela aj jej zamrzol úsmev na tvári.Komu by nie .Ja na jej mieste by som začala vyvádzať.Louis hneď prišiel s úsmevom k nej a taký celý špinavý jej dal pusu.Začali si tam hrkútať a vymienť zamilované pohľady.Pichlo ma pri srdci.Čo to bolo? V živote som to nezažila.zakaždým keď som sa na nich pozrela ma znova a znova pichlo.Bola to závisť? Áno bola.Do očí sa mi začali tlačiť slzy.Neviem z čoho.Z toho, že som sa do neho za pár dní stihla asi zamilovať? Z toho že som hnusná mrcha, ktorá podvádza takto svojho chalana ? Z toho že viem že s Louisom nikdy nebudem.Jedna slza stiekla po líci, za ňou išla ďalšia a ďalšia.Otočila som sa im chrbtom.Nemohli ma takto vidieť,a ani ja som sa na nich nemohla pozerať.Počula som chichotanie a potom buchot po schodoch.Odišli. Slzy som už neudržala.Pustili sa prúdom.Vbehla som do kúpeľne kde som si umyla tvár a sadla si na studené kachličky.Oprela som si hlavu a plakala.Prečo vlastne ? Ani neviem, ale musela som to zo seba dostať.Rozleteli sa dvere a dnu vbehli vysmiata Lotti s Fizzy.Hneď som sa snažila utrieť si slzy, ale už bolo neskoro.Videli ma ,,Bety čo sa stalo?Si v poriadku?´´začali sa hneď strachovať.,,Som v pohode.Už je všetko O.K.´´snažila som sa usmiať, no zrejme to nevyšlo.Začali vyzvedať ,že prečo som plakala a že túto výhovorku mi neuveria.Bála som sa, že by išli za Louisom.To som nechcela .Tak som povedala prvé čo ma napadlo.,,Naozaj všetko je už v poriadku.Mala som len nejaké problémy doma.Ale už je to v pohode´´,,S chalanom?´´ostala som stáť v strede pohybu.Prikývla som,čo iné mi ostávala.Hoci to bola kravina.
Celý deň som sa snažila El a Louisovi vyhýbať.A celkom sa mi to aj darilo.Keď som bola v obývačne a dávala som na stvol kvety, ktoré kúpila Lucy,všimla som si Elinu postavu.Pri nej som nemala šancu.Pekné prsia(také akurát), ploché bruško, malý zadok,a o stehnách a lýtkach ani nehovorím.Moje sebavedomie kleslo hlboko pod bod mrazu.Jediné čo som mala také ako ona bolo brucho a dlhé tmavo hnedé vlasy, ktoré mi siahajú tesne nad pás.
El je zlatá, milá.No nejak som si na ňu utvorila averziu.Moju náladu si zrejme všimol Louis ,lebo keď všetci boli zalezený vo svojích izbách, ja som ležala na pohovke v obývačke.Zabalená v huňatej deke so šálkou čaju v rukách.Prišiel ku mne a sadol si.,,Čo je s tebou princezná?´´usmial sa na mňa.No mne do smiechu nebolo.Keď som ho videla, a po tom ako ma oslovil som myslela že sa tam na mieste rozplačem.To má na svedomí určite to počasie, že som taká citlivá.Prehovárala som samu seba, hoci som vedela, že to nie je pravda.,,Nič mi nieje.Som v poriadku.Och, dneska som to povedala už asi 20 krát.´´vzdychla som si a napila sa čaju.,,Vidím to na tebe, už sa neusmievaš.Všetká tá radosť sa z teba stratila.´´sa čuduješ?Dôvod sedí na tvojej posteli.,,A Fizzy s Lottie prišli za mnou, že ťa našli v kúpeľni plakať.Že máš nejaké problémy doma.´´vytreštila som na neho oči.Myslela som si, že si to nechajú pre seba, že to nepôjdu vykecať hneď jemu.,,Á je pravda že máš priateľa?´´spýtal sa.Tak táto otázka ma zaskočila.Keď ju vyslovoval ani sa na mňa nepozrel.,,Hej mám.´´povedala som tíško.Bála som sa to povedať, bála som sa ako zareaguje.Nervózne si odkašlal.,,Že máš nejaké problémy s ním?´´tak a dosť.,,Louis nehnevaj sa ale tebe sa spovedať nebudem.Sú to moje problémy a ja si ich budem riešiť sama.Vážim si toho, že sa staráš ,ale zvládnem to.A poviem to dúfam posledný raz dnes :SOM V POHODE. ´´povedala so,m.Až potom som, keď som uvidela jeho tvár som si uvedomila, že som to mohla povedať aj normálnejšie.,,Louis prepáč.Proste je toho na mňa dneska veľa.To hektické ráno a potom toto.´´ou do riti, kopla som sa ,,Toto,´´ pozrel sa nechapajúc na mňa.,,Nerieš, to je jedno.Vadilo by, keby som odišla dneska skôr?´´,,Nie jasné že nie.Ale prečo? Ešte neodchádzaj.Pozri ako  prší.´´pozrel sa na mňa šteňacím pohľadom.On chce aby som tu ostala .Áááá.,,Mne to nevadí.Mám rada dážď.´´Usmiala som sa.Išla som ku Lucy do spálne, zaklopala som.,,Áno?´´,,Lucy nevadilo by , keby som dneska odišla skôr.Necítim sa nejak dobre.´´,,Nestalo sa ti nič? Nechceš ísť ku doktorovi?´´začala sa hneď strachovať.,,Nie,len ma bolí hlava´´,,Tak teda dobre.Vylieč sa .´´usmala sa a ja som odišla.Pri ceste dole schodmi som sa stretla s Louisom a El, ktorí išli z dola hore.Ani neviem kedy El zišla za ním.,,Ty už odchádzaš?Myslela som, že spolu pokecáme.´´usmiala sa na mňa El.Je milá.,,Hej, nie je mi nejak dobre.Možno nabudúce.Užite si zvyšok dňa.´´Usmiala som sa falošlým úsmevom na nich.Fakt som nemala náladu sa usmievať.Chcela som odtiaľto čím skôr odísť.Keď som prechádzali okolo seba s Louisom pozreli sme si do očí.Bolo to také bolestivé, keď som vedela že sa takto pozerá aj na ňu.
To ma pohnalo aby som odtiaľto odišla čím skôr.Zobrala som si veci a na hlavu si prehodila kapucňu.Vyšla som von,ovial ma studený vietor.Zavŕtala som nos hlbšie do oblečenia,vtedy som zacítila Louisovu vôňu.Bola z jeho trička, ktoré som mala ešte stále na sebe.
Na autobus som sa neponáhľala.Nechala som si ho naschvál újsť.Potrebovala som si prečistiť myšlienky a na to bol dobrý dážď a prechádzka v ňom.
Do bytu som prišla celá mokrá,zhodila som vodou nasiaknuté veci a išla do horúcej sprchy.Vychutnávala som si keď na mňa dopadali horúce kvapky vody, zavrela som oči a uvidela som Louisa ako sa usmieva, približuje sa ku mne.Rýchlo som otvorila oči.Toto musí prestať.Rýhlo som zo seba zmyla posledné zvyšky peny a osušila sa.Obliekla som si obľúbené pyžamo a zaliezla do popstele.Hoci boli asi 4 hodiny poobede, zaspala som ako bábätko.