pondelok 11. júna 2012

Make me smile 31

Takže sa chcem vám na začiatok ospravedlniť, že som za celý víkend nič nepridala ale mali sme oslavu.Chápete chystanie oslavy, samotná oslava a nakoniec spratovanie a ktomu bola včera taká búrka, že som sa na net už nedostala ale dnes vám to vynahradím. :D Dúfam, že sa vám bude páčiť.A ďakujem za vašu návštevnosť, ste úžasní:) naozaj ďakujem :D                           Bajuš :)

Chalani vyšli a spokojne si vykračovali.Ja som si trošku počkala a keď boli predo mnou rozbehla som sa a zvalila ich na zem, lenže na zemi bolo blato.A oni pristali v ňom..Keďže som ostala na nich sedieť mne sa tá nádielka blata neušla (našťastie), chcela som sa rýchlo postaviť, aby ma tam ešte náhodou nestiahli, lenže moje úmysli prekazil Harry, ktorý myslel zrejme na to isté na čo aj ja a tam ma chytil za ruku.,,Kamže utekáš?´´spýtal sa ma ale vôbec nečakal na odpoveď a už ma zvalil do blata k nim.Začali sme sa tam váľať, štekliť, obhadzovať sa ním.Boli sme totálne, ale totálne ako prasce.Od uší až po päty od blata a nejlepšie bolo, že to bolo zaznamenané na nejednom foťáku.Dan spolu s dievčatami stáli čisté na chodníku (zatiaľ:) a smiali sa na nás, pripojili sa k nim aj fanynky, ktoré stáli neďaleko.,,A vy sa čo smejete?!´´opýtala som sa ich ale to už na ne letela guľa z blata.Pristala Dan rovno na bielom tričku.Fizzy, Lottie a tie dve malé mrkvičky sa začali nehorázne smiať ale to už na ne útočili chalani.Všetky sa na nás vrhli s bojový pokrikom.Nechcem si predstaviť ako to muselo vyzerať keď sa na zemi v blate po sebe váľa okolo 12 ľudí.No nevyjadrujem sa:) Ale bola sranda.Keď sme sa všetci dostatočne vyzúrili a uráčilo sa nám aj vstať pobrali sme sa pomaly domov, pôvodne sme chceli ísť ešte niekam na zmrzku alebo tak ale v takomto stave... určite nie.Išla som ako posledná zrazu sa pri mne objavil Louis ani neviem ako sa ku mne dostal.Išli sme len tam mlčky a počúvali tých vpredu a smiali sa s nimi.Ale medzi sebou sme neprehovorili ani slovo.Užívala som si jeho prítomnosť a bola som aj celkom rada, že sme ticho.Bála som sa, že keď  sa začneme rozprávať tak sa budeme buď doťahovať alebo sa hádať.Fizzy a Lottie sa ku mne stále otáčali a pleštili na mňa oči.Vedela som čo chcú, ale bola sranda sa na ne pozerať aké tváre dokážu vystrúhať.No nechcela som ich dlho trápiť.,,Louis?´´prelomila som to ticho medzi nami a obávala sa reakcie na moju prosbu alebo oznámenie ?,,Hmm´´obrátil sa ku mne.Vlasy mal celé od blata a lepili sa mi na tvár, na tvári mal fľaky od blata, bol taký sexy.,,No vieš my, teda ja by som sa ťa chcela spýtať či by si nepustil zajtra dievčatá do kina?´´Louis už išiel prikývnuť hlavou ale zrazu vystrúhal tú tvár, ktorú mal vždy keď sme sa bavili na tému dievčatá a ich chalani.,,Prečo sa ma to pýtaš ty ? Oni chcú ísť  s tymi faganmi, že ?´´,,Nie sú to fagani.Sú normálny a slušný, prečo máš s nimi stále problém? Nepamätáš si aký si bol ty, keď si bol prvý krát zaľúbený? Prečo im to teraz kazíš ? Nechaj ich unášať sa láskou.Sú dosť múdre na to aby neurobili nejakú hlúposť.´´,,Neviem či sú slušný.´´,,Nie, nevieš pretože ich nechceš spoznať.´´bol ticho asi nad tým rozmýšľal.Pozrela som sa na dievčatá, ktoré išli pred nami.Boli také napnuté ako struna a uši nastražené ako radary len aby všetko počuli.,,Dobre ale pôjdeme s nimi.´´,,Pôjdeme?´´,,Áno, samé ich s nimi nepustím a aspoň sa s nimi zoznámim.Alebo ma chceš pustiť s nimi samého?´´V hlave sa mi premietli všetky možné situácie, ktoré sa tam môžu stať.,,Ok, pôjdeme tam teda.´´povedala som.2 hodiny sedieť vedľa neho, však to ani dýchať nebudem.Ako to počuli Lottie a Fizzy zvrešťali tak, že všetci pred nimi nadskočili aj Louis.Ja som vedela, že môžem niečo také čakať.Otočili sa k nám a skočili na nás až nás zvalili na zem.Vykríkla som od bolesti ale nik to cez ten rev tých dvoch nemohol počuť.Môj chrbát si to odniesol asi sa nepostavím.Lottie sa konečne zo mňa postavila.Lois sa na mňa pozrel,,Bety čo sa ti stalo?´´hneď sa nado mňa naklonil.Ako  jediný z 11 ľudí si to všimol.,,Ja...Asi mi seklo v chrbte alebo čo ja neviem ale tŕpnu mi nohy a nemôžem sa ani postaviť a o skrčení ani nehovorím.´´Louis ma jemne chytil akoby som bola z porcelánu.Ani neviem ako a už som stála na nohách, ani to nebolelo.Chcela som spraviť krok, myslela som že umriem.Podlomili sa mi kolená.Louis ma hneď zachytil.Držal ma tak jemne a predsa tak silno.Dívali sme si do očí.,,Si v poriadku?´´prebral ma zo zasnenie Liam.Pokývala som hlavou, že áno hoci všetci vedeli, že nie.Louis ma držal jednou rukou za pás a druhú mal položenú presne na tom mieste kde ma to bolelo.,,Tu?´´ tíško mi zašepkal do ucha.Pokývla som hlavou ale tak aby to nikto nevidel.Vyhrnul mi kúsok trička,na tele mi naskočili zimomriavky, o čo sa to pokúša? Veď sú tu ostatní, a každý náč krok dokumentuje stovka fanúšičiek.na boľavé miesto mi priložil jeho horúcu ruku.Vydýchla som.Cítila som ako mi teplo pomaly uvoľňuje svalstvo.Louis zrejme cítil, že mi to pomáha.No na moje nohy, ktoré ma ledvy držali zrejme liek nemal.Nemála som už silu sa držať na nohách.Uvoľnila som telo, myslela som, že spadnem ale namiesto toho si ma pevné vypracované ruky privinula a schúlili ma do svojho náručia.Oprela som si hlavu o jeho hruď a počúvala tlkot jeho srdca, akoby odháňal tú bolesť preč.Zavrela som oči a nechala sa unášať tou nádhernou melódiou.,,Mali by sme zavolať záchranku.´´počula som Zayna, hlas sa mu triasom a bola z neho cítiť panika.Prepana hovoria tu o mne akoby som umierala a pritom potrebujem len Louisovu prítomnosť a všetko je OK.,,Zbláznil si sa? Zayn ukľudni sa, hovoríš akoby som zomierala či čo.Veď som v pohode, poďme už lebo to blato zo seba už vôbec nezoškriabeme.´´povedala som čo som si myslela, len tú poslednú časť som vynechala.,,Louis môžeš ma pustiť, to zvládnem.´´nabrala dom odvahu a pozrela som sa do toho čokoládového mora.,,No to určite, ve´d vidím a cítim, že ledva stojíš na nohách.´´,,Ale ..´´nevedela som povedať to čo som si myslela.Len som sa pozrela k húfu dievčat neďaleko nás.Veď nás fotia, určite to bude do 5 minút ne Twiteri a čo keď sa o nás začne písať, že spolu niečo máme.Nechcem mu pokaziť už aj tak dosť labilný vzťah s El.Pozrela so tým istým smerom.,,Neboj sa.Je mi jedno čo o mne budú písať, my vieme ako to je.A El to vysvetlím a sú tu aj ostatní, tí jej to vysvetli.´´povedal a potom si ma silnejšie chytila a pobrali sme sa pomaly za ostatnými.Zo začiatku ma nohy neposlúchali, skoro som ich za sebou vliekla ale potom som to nejak rozchodila.Cesta domov kvôli mne trvala dva-krát dlhšie.Ako ináč, pred domom na nás už číhali novinári.Keď som uvidela koľko ich tam je pritisla som sa bližšie k Louisovi v snahe byť neviditeľná.Keby to tak len šlo.Hneď začali padať otázky typu: Louis je pravda že máte vzťah s Alžbetou.Naozaj podvádzate vašu dlhodobú priateľku s touto tu dotyčnou.... akoby som nemala meno.Pre nich som bola len úbožiačka, nebola som modelka, speváčka alebo tanečníčka.Nemali sa so mnou prečo zahadzovať.Pritisla som si k Louisovi tvár cítila som ,že ešte chvíľu budem medzi nimi a rozplačem sa.Louis to asi vycítil  a poslal Fizzy aby išla odomknúť, otočil sa niekam dozadu neviem čo robil ale potom mi zašepkal do ucha.,,Neboj sa, už sme skoro tam.´´prišli sme dovnútra a hneď za nami treskol dverami.Otočil sa ku mne a chytil mi tvár do rúk.Keď som sa pozrela do tých očí už som to nevydržala a po tvári sa mi spustili slzy.Jemne mi ich zotrel prstami a dal mi pusu do vlasov.Objal ma takým objatím, že som cítila, že mi už nemôže nič ublížiť.,,Neboj sa, Liam im to vysvetlí, a ak to nepochopia o pár dni na to všetci zabudnú.´´Ešte chvíľu sme tam tak stáli v objatí.,,Poď pomôžem ti hore, okúpeš  sa a potom ti to namasíruje.Dnes tu budeš spať a žiadne výhovorky.´´dodal hneď ako videl, že otváram ústa aby som niečo namietla.,,Neboj sa, dnes nebudeš spať s Niallom.´´uškrnul sa.Chytila ma okolo pása a doslova ma vyniesol po schodoch.Pomohol mi prejsť do kúpelne kde mi vytiahol či stý uterák a posadil ma na práču aby som čakala kým príde.Kým odišiel pustil vaňu, aby sa napúšťala.,,Louis vypni tú vodu ja sa osprchujem.Sú tu ďalší ľudia, aj ani sa potrebujú okúpať.´´,,Nieboj, veď sú tu ďalšie dve kúpelne.A ty si zranená.Potrebuješ teplo.´´Usmial sa na mňa a rukou skúsil či je voda dosť teplá.Potom tam nalial až príliš peny na môj vkus.Ale aspoň bude veľa bubliniek.To som na kúpaní vo vani najviac milovala.,,Tak tu máš pyžamo, zvládneš to sama?´´pozrel sa na mňa.A ako čo mi chce pomôcť s vyzlekanim či čo?!,,Hej, zvádnem.´´povedala som, no nech už ide tak sa teším na tu horúcu vodu.Louis už zavrel za sebou tie dvere, opatrne som zliezla z práčky a začala sa vyzliekať.Oblečenie od blata zo mňa spadlo ako kameň.Krívajúc som sa presunula ku vani a opatrne a ponosila do horúcej vody.Milujem to.Bolesť pomaly začala ustupovať, to teplo naozaj pomáha.Ešte chvíľu som si užívala ten relax.Všade naokolo kopec peny.Nabrala som si kúsok na ruku a vyfúkla ju do vzduchu.Snažila som sa zo seba dať to blato dole.Z tela a vlasov už zmizlo ale s chrbtom to bolo o niečo horšie.Nedočiahla som tam.,,Môžem?´´niekto zaklopal na dvere a už sa v nich zjavila jeho tvár.

5 komentárov:

  1. wau :) perfektné to je :D ja túto poviedku jednoducho milujem :) a rýchlo ďalšiu :P

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Kto tam bude ??? Prosím pridaj rýchlo ďalšiu časť prosíííím ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. zase úžasná !! dobre píšeš .. rýchlo dalšiuu :D

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ďakujem ste zlaté:)až tak ma to poháňa písať ďalej :)

    OdpovedaťOdstrániť