Make me smile 53

,,To sa mi páči.´´-povedal Zayn.,,Tak čo, s kým si volala?´´-vyzvedala hneď Lottie,ako sa Betka ukázala vo dverách.,,Čo? S nikým.´´,,Jasné,volala si s Pethrom?´´,,S Peťom,keď už tak.A nie, nevolala som s nim.´´,,Nie?!Ibaže svietiš ako reflektor.´´,,No-a-čo,´´vyplazila jazyk a išla si naliať džús.,,Ha! Ja som to vedel.Styles, ty práčka, máš čo si chcel mať.Prehrál si.´´vyskočil Niall na sedačku a začal po nej skákať.Potom preskočil na sedačku ku Liamovi a skákal tam s ním.,,Počkaj,počkaj.Ááá, to je úľava.´´,,Fuj Zayn.Ty prasa.´´zvrešťal som.,,Uf, ty skunk, to je puch.´´povedal Liam a zoskočil z gauča a so zapchatým nosom bežal pootvárať všetky okná.,,Čo? Vy ste sa stavili?Vy ste ale...že vás to ešte baví.Kto vymyslel takú šibnutú stávku? Zayn, to je smradu, že sa nehanbíš.´´Smiala sa Betka a ovievala sa novinami.Snažila sa zahnať ten smrad od seba ale pochybujem,že to zabralo.,,No poď, všetko nám musíš porozprávať.´´-chytili ju za ruky Fizzy a Lottie a už ju ťahali hore na poschodie.Zlosť vo mne už kypela.Vedel som,že v starej budove za domom, v podkroví je boxovacie vreco.Vždy sme sa tam chodili vyzúriť.Písavali sme tam texty, rozmýšľali nad životom.Presne to som teraz potreboval.Vyšiel som z domu a po tráve zamieril k (momentálne) mojej spási.vyšiel som po schodoch okolo sena do podkrovia.Malé, útulné, krásne.Okno, cez ktoré bolo vidieť na lúky , jazero a malý lesík za domom.Jediný zdroj svetla.Aj teraz ním svietili lúče mesiaca.Bolo to tu prázne.V strede dominovalo boxovanie vrece a na zemi v rohu bolu hodené staré, veľké vankúše, na ktorých sa skvele sedáva.Vedľa nich je položený náčrtník s ceruzkami.A na dreve nad nimi boli zavesedé rukavice.Usmial som sa a prišiel k nim.Nasadil si ich.Môj boj s emóciami sa začal.Dával som to všetko zo seba.Neviem ako dlho som tu bol.Skákal som okolo vreca a udieral doňho.V hlave som stále počúval tú rytmitu.A potom to prišlo samo.V hlave sa mi rodili slová.Celý spotený som si sadol na vankúše.dal si dole rukavice a do rúk si vzal náčrtník.Ruky sa mi ešte triasli po otrasoch.Vzal som si ceruzku a na papier napísal všetko čo som mal v hlave.Ke´d som skončil a prečítal si to ešte raz rozhodol som sa,že toto nesmie vidieť nikto.Nemal by som odvahu zverejniť to.neukázal by som to ani chalanom.Je to až príliš osobné.Je tam všetko.El,Betka,ja....papier som poskládal a vložil do vrecka.Vyzlieko som si tričko a utrel si ním pot z čela.Pozrel som sa na plece.mal som tam ešte stopy ako ma vtedy Betka škrabala.Prešiel som po nich prstami a usmial sa.Keby ma niekto videl asi si pomyslí,že som chorý ale keď mne vždy pri tej spomienke prejde mráz po chrbte.Ľahol som si a ruky dal za hlavu.Mesiac ma osvetľoval.Zavrel som oči a v mysli sa vrátil do toho osudného večera.ja som mal v tom jasno, keby som mal možnosť spravil by som to ešte raz.Neľutujem toho.Ale čo Betka? Čo ona? To ma trápi, ale ako sa s ňou môžem porozprávať, ke´d sa mi stále vyhýba? A akoby to nestačilo, utvrdil som sa v tom, že má chalana.Ke´d nad tým tak rozmýšľam, nechápem prečo mám také nervy, veď aj ja mám babu.Ale zasa, už viem prečo predomnou utekala, už viem ako sa ona musela cítiť.A nechce,m si predstaviť čo prežívala ke´d som sa s El , napríklad bozkával.No keby sa ten ...ten...ony sňou bozkával, asi by som ho hneď zabil.Moje myšlienky už nenašli ďalšiu cestu, pretože som od vyčerpania zaspal.

BETKA
Konečne som sa dostala zo spárov tých doch.Dve hodiny sa ma vypytovali na Peťa.Ukazovala som im fotky, rozprávala zážitky.Snažila som sa odviesť reč aj niekam inam.lebo rozprávať stále o tom istom mauž nebavilo.Ale myslíte že úspešné? Vôbec!Zabuchla som dvere a s úľavou si vydýchla.,,nejaká vyčerpaná?´´zasmial sa Liam keď okolo mňa prechádzal.,,Že sa čuduješ.´´zasmiala som sa a mierila ku sebe na izbu.,,len tak mimochodom.Louis je vzadu v stodole, keby ťa to zaujímalo.´´Povedal skôr ako zmizol za dverami svojej izby.Prečo by ma to malo zaujímať? A čo tam vlastne robí? Takto neskoro?