nedeľa 26. augusta 2012

Make me smile 57


Betka
Hodila som do kufra posledné veci a zavrela ho.So smútkom som sa obzrela po celej izbe.Viazalo sa k nej toľko spomienok.Posledné dni som tu s Louisom trávila veľa času.Povzdychla som si a kufor postavila ku dvrerám.Išla som sa pozreť za Fizzy a Lottie.Dvojčatá behali po dvore,takže usudzujem,že sú už pobalené.Ale tie  dve od rána ešte nevyšli z izby a niekedy sa odtiaľ ozývajú dosť zvláštné zvuky.Otvorila som dvere a len tak-tak som sa uhla letiacej šľapke.Obzrela som sa za ňou a predýchavala šok.,,To čo... čo...malo znamenať?´´,,Do riti aj s vecami, ako je to možné?´´nadávala Lottie a leteli ďalšie šaty, tentokrát zasiahli Fizzy ktorá sedela zahrabaná vo veciach na zemi a len sa smiala.,,Nemôže sa pobaliť, nejak sa jej naklonovali veci.´´s úškrnom mi vysvetlila Fizzy.,,Ako je to možné? Mám ten istý kufor a nič nové som si nekupovala.Ako to, že sa nemôžem pobaliť?!´´,,A Ty máš kde kufor?´´otočila som sa k Fizzy.,,Tu.´´postavila sa.Tá hŕba oblečenia z nej spadla a až vtedy som si všimla, že sedí na kufry.Prišla som k nej a pozbierala zo zeme tie veci, došla ku posteli a začala to všetko skládať.,,Určite sa to tam vojde.´´usmiala som sa na Lottie a posadila ju do kresla, pretože som o ňu začínala mať strach.Celá sa od zlosti triasla.Keď som sa pozrela do kufra pochopila som prečo sa nemôže zbaliť.Skladanie jej asi nič nehovorí.Chytila som ho a vysypala na zem.Lottie zalapala po dychu.,,Dýchaj.Nečedujem sa,že sa nemôžeš pobaliť.Asi ti nič nehovorí skladanie.´´Fizzy sa začala smiať.,,No a ty mi s tým môžeš pomôcť.´´otočila som sa na ňu a usmiala sa, úsmev jej hneď zmizol z tváre.Otočila sa a už chcela újsť.,,Nikam,môžeš začať.´´hodila som po nej šaty a sama sa pustila do skládania.Asi po hodine sme skončili.Pre pána, ve´d to dievča má viac vecí ako ja.Sadla som si na kufor a konečne ho zapla.Bolo to o fúz ale podarilo sa.Oba kufre(Lottiin aj Fizzyn) sme postalili ku dverám.Chalani ich potom zoberú a naložia do áut.Pobrali sme sa všetky dole,tam nás mal čakať obed, ktorý mali navariť chalani.Som zvedavá ako bude potom vyzerať tá kufyňa.Viem,že chutiť to bude úžasne,ale keď varia oni spolu...kuchyňa vyzerá ako po bombovam útoku.Akosi sme mali všetci mizernú náladu.,,Mne sa odtiaľto nechce ísť.´´prelomila ticho Phoebe.Myslím,že to povedela za všetkých.,,Nemôžeme tu ešte ostať?´´otočila sa Lottie na Louisa.,,Zlatko, tak rád by som povedal áno.Ale nejde to,musíme pracovať.´´
Nasadli s,´me do auta.Sedela som vpredu vedľa Louisa.Cesta prebiehala v tichosti.Sem-tam sme sa na seba s Louisom pozreli a usmiali.Dva krát Louis ´´omylom´´ zavadil o moju nohu, ke´d prehadzoval rýchlosti a dostkol sa ma.Bojím sa ako to bude teraz.nechcem aby sa ten vzťah medzi nami, čo sme si vybudovali zničil.
keď sme dorazili všetci vystúpili len ja a Louis sme ostali sedieť.Louis sa otočil ku mne a chytil mi ruky do dlaní.,,Nechcem aby sa to pokazilo.Bude to teraz ťažké, budeme mať málo času a...´´,,Louis, bude to ok.´´usmiala som sa na neho.Pohladila som ho po líci  a dala mu tam pusu.
Presne ako som si myslela,atalo sa to, čho som sa tak bála.Louis stále pracoval:vystúpenia, koncerty,tlačovky.A keď sa konečne dostal domov a mohli sme maťť čas pre seba objavila sa El.Všimla som si ,ako ju pár krát od seba Louis odtiahol,že nemá náladu.A keď sa potom na mňa pozrel nevedela som ako reagovať.Bolo mi El potom, ľúto, pretože bolá smutná.Nejeden krát som ostala u tomlisonovcov spať.A keď všetci zaspali tajne som sa vlápala Louisovi (alebo on mne) do izby.Celú noc sme sa rozprávali, mazlili, chichutali.Alebo sme si len tak ľahli, pritúlili sa k sebe a spali v pevnom objatí.Horšie boli rána.Väčšinou sa ten dotyčný odkradol k sebe do izby ešte keď dom spal, ale niekedy sme to nestihli, takže stresy boli na mieste, keď do izby vbehli dvojčatá.Blesková skríš pod postel fungovala na 100%.
Už 2 dni som nevidela Louisa.Cítim sa tak divne, akoby mi niečo chýbalo.Bola som taká prázdna.Zato Peťo mi volával čatejše, až som začínala mať z toho zvlášný pocit.
Dnes som mala prísť ku Tomlisonovcom neskôr.Lucy brala dievčatá na babskú jazdu,vyčítala si,že s nimi trávi málo času.A tak som mala k nim prísť až poobede.Mali sme sa stretnúť všetci v parku a zahrať si tam futbal.Chalani majú konečne voľný deň, takže tam budeme všetci.Už sa teším.

4 komentáre:

  1. úúúžasné :D :D teším sa na ďalšiu a dúfam že bude skoro :)))

    OdpovedaťOdstrániť
  2. To nemysliš važne? je to genialne :D nemam slov ! pevne dufam že tento pribeh bude mat viacej časti dufa že sšte vela vela vela časti !! Ale ešte duam že spolu nebudu potom to nebude to prave orechove :D :D

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Aj ja si myslim že by spolu nemali ešte byt :D a musim pochvalit cim dalej tym je to lepšie :D

    OdpovedaťOdstrániť
  4. No dievča poviem ti že na tvoj príbeh sa čakať oplatí :) Krásna časť (Ako vždy) :)

    OdpovedaťOdstrániť