EVERYTIME! 4

 autor: Eni:)

Hneď ju otvorila a začala čítať. Keď sa pozrela navrch videla že je od ....

Justina. Ano,Ano. Jessicine rodné mesto je Stratford. To je miesto kde vyrastala spoločne s Justinom a Mandy a ostatnými deckami zo Stratfordu. Ale hlavný boli len oni traja. Všetci sa rozdelili a išli si po svojej ceste a hlavne Justin. Mandy a Jessica si písali skoro každý deň ale s Justinom v kontakte Jessica nebola a preto ju správa od Justina naozaj prekvapila.
„Tu najdôležitejšiu vec v živote sa dozviem od mojej mami. Ako je možné, že som ten posledný človek v celom Stratforde ktorý nevie že Mandy zomrela. Prečo zomrela! Chcem vedieť tak veľa odpovedí ale nedokážem ti na ne položiť otázky. Chýbaš mi Jess. Už sme zostali len my dvaja! Our Lots of Love...“  Jessica bola naozaj prekvapená keďže si ani neuvedomila, že všetci sú už von z auta len ona tam sedí sama. Rýchlo sa spamätala a mobil znova zablokovala. Vystúpila z auta a rýchlom krokom vošla do jej domu. Chcela aby vzniklo čo najmenej fotiek z tohto večera. Aj tak má ešte stále v pamäti realitu. Doma sa so všetkými rýchlo pozdravila a bežala na najvyššie poschodie. Keď sa presťahovala od rodičov zo Stratfordu zobrala si so sebou všetci veci a teraz vedela presne čo chce nájsť. Otvorila staré dvere a ovial ju chladný a zostarnutý vánok. V tejto časti domu je asi druhý krát za celý život. Prešla cez izbu až úplne do roku kde bola kartónová krabica s veľkým červeným nápisom: Forever. Vrch krabice odložila a naskytol sa jej pohľad na veľkú fotku na vrchu. Na nej Mandy a Jessica dávali pusu na líce Justinovi. Z oka sa jej pustila malá kvapôčka ktorá dopadla na zem. Prstom prešla po tvári Mandy a aj Justinovi. Fotku položila vedľa seba a pozerala ďalej. Boli tam ich lístočky ktoré si písavali v škôlke ešte veľkým písmom.
Milujeme ťa Justin. Nebavím sa s vami. To je moje autíčko. Kde si nám schoval bábiky! Ja chcem ísť kina. Bez nás nikam nepôjdeš. Kto presvečuje rodičov? Ja určite nie. Týchto papierikov bolo naozaj veľa a na všetkých sa musela usmiať. Počula že na ňu kričí jej brat z dola. Všetko dala naspäť do krabice, len keď odchádzala dala bozk na krabicu. Keď prišla do jej izby videla tam jej brata.
„Môžeme sa porozprávať?“ Poklepal vedľa seba na jej posteli a ona si sadla.
„Vieš že som tu vždy pre teba.“
„To naozaj viem. Ale prečo sa hráš na takého veľkého brata. Nikdy si ním nebol.“ Zasmiala sa a buchla ho do ramena.
„Pretože mi na teba naozaj záleží.“ Vrátil jej to. Zmačkol jej líca a potiahol ich, presne ako to robí každá stará mama.
„Tak toto bolo podraz.“ Hodila sa na neho takže ho zvalila na posteľ. Začala ho štekliť a smiať sa na ňom.
„Takéé malé a neposlušné.“ Povedal cez smiech a v sekunde ma prevrátil pod seba.
„Je mi to ľúto sestrička, ale musíš ešte véľmi vyrásť.“ Trošku sa na neho pozrela prižmúreným okom.
„Niekto nám tu začal posilovať ako vidím.“ Takto to pokračovalo ešte pár minút a potom sa rozdelili do svojich izieb. Jessica si ľahla do postele a zaspávala spoločne so spomienkami z jej detstva.
Ráno sa zobudila na mobil ktorý zvonil vedľa nej.
„Prosíím.“ Zatiahla ospalo.
„Ahoj Je.. Prestaňte chalani. Vám to ale úplne šibe. To je moje číslo a môj mobil.“ Jessica sa smiala na nich do telefónu.
„No nič, niekto sa tu nevie uspokojiť ako samostatnosť tak musí byť zapnutý reproduktor však?“
„Chalani dosť. Počuj Jess nezaspala si náhodou?“ Teraz mal asi miesto Liam.
„Myslím že pri vás ľudia ani nevedia čo to spánok je.“
„No stále pokračujeme. Dnes. 9:00 ty, my. Ranná kávička. Niallova malá „desiata“  a pokec. Berieš? „
„Jasné že to berie si myslíš že mňa Louisa niekto odmietne? Taký človek sa ešte nenašiel...“ Pokračoval Louis.
„Louis si nejako veríš. Ale nemohla by som Niallovi spraviť že mu odoberiem jeho radosť.“
„Tak Niallovi héj?“  Jessica vedela že to hovorí Zayn. Ten jeho tón v hlase.
„Ale zlatíčka, vidíme sa o 9:00 pred Starbacksom. Končím.“
„Aké zlatí...“  Jessica sa len zasmiala a pokrútila hlavou. Spadla do postele ale potom si uvedomila že je už pol 8 tak rýchlo vstala a začala sa obliekať.