EVERYTIME! 8

„Zayn, prepá...“ Nestihla dopovedať a už ju prerušil niečí hlas.

„Nemusíš sa ospravedlňovať.“ Ozval sa Zayn v telefóne ale už nie tým jeho hlasom ktorý ju upokojoval. Niečo nebolo v poriadku.
„Zayn...“
„Jess, naozaj nie. Chápem ťa. Justin je vždy dôležitejší. Nemusíš sa ospravedlňovať.“
„Zayn, nechápeš. Nechápeš tejto situácie, len si to nevieš priznať. Prečo si to nepriznáš. Nerozumieš mne a ani Justinovi! Nevieš čo sa v skutočnosti deje!“ Jessica to chcela zo seba rýchlo dostať všetok smútok a aj tomu že to Zayn nevedel pochopiť spojila to do jedného takže to znelo skôr ako výčitka.
„Máš pravdu. Naozaj vám nerozumiem. Stačí?“
„Nechápem čo sa s tebou stalo Zayn!“ Jessica rýchlo zložila a pozrela sa smutným pohľadom na Justina. V lietadle bol Zayn naštvaný. Sám na seba, na Justina ale na Jessicu nemohol. Spravil chybu! Rýchlo zavolal Jessice naspäť ale mobil mu už len oznamoval: Telefónne číslo nie je momentálne dostupné. Odhodil mobil na druhú stranu ale Liam ho rýchlo zachytil. Všetci sa na neho pozreli pohľadom: What? Ale on ich ignoroval a nasadil si sluchátka na hlavu.
Justin sa s Jessicou rozprávali u neho na apartmáne dostatočne dlho. Robili si zle, spomínali, tancovali. Užívali si spoločné chvíľky spolu. Keď sa Justin díval na Jessicu v jeho vedomí sa začala znova vynárať tá skrytá láska k nej. Nikdy sa jej to neodvážil povedať ale odkedy ju zahliadol na cintoríne stále zapĺňala jeho hlavu. Jessica sa cítila s Justinom ako sa starých čias. Mala ho pri sebe a vedela že teraz už budú držať spolu. Konečne si priznala že za tie roky na neho nebola dostatočne naštvaná natoľko aby s ním neprehovorila. Jessica ležala na Justinovi a rozprávali sa.
„Jess, kedy odchádzaš zo Stratfordu?“ Nahodil trošku nepríjemnejšiu tému ale potreboval to vyriešiť.
„Chcela som tu byť s Mandinmi rodičmi, ale nemôžem si to dovoliť takže tu nechám Ryana (jej brata) a rodičov aby tu ostali s nimi.“
„Prečo tu nechceš ostať s nimi.“
„Justin, Justin, Justin. Mám svoju kariéru! Spievam! Preber sa už konečne.“ Otočila sa na neho a luskla mu prstami pred očami.
„Jess, veď ja viem. Ale je to pre teba ťažké obdobie tak...“
„Dostanem sa z toho s mojimi fanúšikmi. Priznávam: veľmi mi chýba tá ich podpora a dlho som nebola na twitteri takže som s nimi nebola v kontakte. A chcem to dostať zo seba spevom. To je presne to čo teraz potrebujem.“ Justin sa na ňu milo usmial a ona si na neho znovu ľahla.
„Zajtra odchádzam do Londýna.“
„Nemusíš mi oznamovať svoje plány.“
„Ale ja chcem, a keďže chcem aby si tam šla so mnou tak musím.“
„Justin, to nej...“ Jessica sa na neho len škaredo pozrela a ona sa na nej začal smiať.
„Nesmej sa mi!“ Jessica mu chytila líca a začala ho za ne pučiť. Nikto to nemal rád a ona to tak strašne rada robila. Nakoniec si podali obidvaja porazenecky ruky.
„Idem naspäť do Californie.“
„Nie!“
„Justin!“
„Prestaň. Nikam nejdeš. Pozajtra budeš hosťom na mojom koncerte. To mi nemôžeš spraviť že mi na ňom nepomôžeš.“
„Vydieranie sa nepočíta.“
„To je konštatovanie.“
„Noo, tak fajn aj tak musím skočiť za chalanmi, objasniť túto situáciu.“
„A toto je nejaká situácia?“
„Justin prestaň, vieš ako to celé myslím.“ Justin sa na ňu pozrel smutným pohľadom a ona sa na ňom začala smiať.
„Justin, už sa chcem vrátiť naspäť. Odvezieš ma?“
„Nie!“ Justin si skrížil ruky na hrudi a otočil pohľad na druhú stranu.
„Ale no tak, to by si mi nespravil.“ Presunula sa na druhú stranu kde sa díval lenže on sa otočil zas na tú druhú. Jessica vedela že ju nenechá samú ísť a tak sa otočila k dverám a išla. Keď však otvorila kľučku Justin ich hneď zavrel.
„Ja som to vedela.“ Buchla mu do ruky a znova ich otvárala. Len odfŕkol na druhú stranu a zatvoril dvere za ním. Justin podal kľúče od svojho auta jednému bodyguardovi.
„Dávaj na ňu pozor.“ Ukázal na neho a on len súhlasne prikývol.
„Tak dávaj na ňu pozor héj?“ Otočila sa na neho pohľadom a objala ho.
„Je fajn že si naspäť Justin.“
„Ja viem. Naozaj si dávaj pozor, a keby niečo máš moje číslo. Zajtra ťa prídem vyzdvihnúť a pôjdeme do Londýna.“
„Nie som tvoje decko Justin.“
„Kto povedal že nie?“ Buchla ho zo ramena a otočila sa na podpätku. Na konci chodby mu ešte zakývala a on sa celý čas ako odchádzala díval na ňu. Miloval ju. Jej smiech, pohyby, všetko. Pokrútil hlavou a na tvári mal úsmev. Otvoril dvere od izby a znova do nej vošiel. Jessicu odviedli bodyguardi do podzemných garáží keďže v celej hotelovej chodbe boli paparazzi. Nastúpila do auta a auta rýchlo vyrazilo. Fotografi fotili síce auto ale nemohli dôkaz že sa Jessica niekedy v ňom objavila s Justinom. Jessica vystúpila pred Mandiním domom a rýchlo otvorila zadnú bránku. Auto znova vyštartovalo a Jessica už bola pri vchode. Odomkla dvere a zo schodov sa na ňu vyrútil jej brat. Dával jej nemožné otázky ale ona mala plnú hlavu Justina a hnevu na Zayna, ale v tomto momente prevyšoval Justin nad Zaynom. Otvorila dvere do Mandinej izby. Zaborila hlavu do Mandiních obliečok na vankúšik a dýchala ich vôňu. Stále mali vôňu po Mandy. Jessica sa cítila šťastná, síce ju štvalo Zaynove správanie ale v Londýne si to musia vyriešiť. V kabáte jej začal zvoniť mobil. Vytiahla si ho a odblokovala. Zas! Dnes nie. Dnes naozaj nie Zayn.