EVERYTIME! 6

„Eduard, musíme už ísť.“ Otočila sa na neho a bez úsmevu si znova vložila mobil do tašky. Všetci stíchli a pohľady padli na ňu. „Čo sa deje?“ Zayn sa na ňu pozeral spoločne so všetkými. „Prepáčte chalani, ale je toho teraz veľa dnes aj zajtra. Môžeme sa stretnúť neskôr?“ Eduard sa postavil a rozlúčil sa s chalanmi. „Jasné, ale čo sa deje. Vieme že sa niečo deje. My ťa už poznáme takže sa nesnaž niečo zahrať.“ Ukázal na ňu Louis a upriamene s rukou pod bradou sa na ňu díval a skúmal či bude klamať alebo nie. Ešte si pamätal zásady ktoré používal na svoje sestry aby zistil kam skutočne idú. „Aj tak to bude za pár dní von. Mandy bude mať zajtra pohreb a musím už dnes odletieť do Stratfordu.“ Eduard sa súcitne pozrel na Jessicu a dal jej bozk do vlasov. „Sľúbil som že tiež prídeme a to dodržím.“ Zayn sa postavil a objal Jessicu. Nechcela na to myslieť a už vôbec nie plakať. Postavili sa aj ostatný a uväznili ju v objatí. „Viete o tom že neznášam skupinové objatia?“ Dostalo sa von z Jessici popritom ako sa objímali. „Budeš ich musieť začať mať rada.“ Louis jej zašepkal a ešte viac sa k nej natlačil. „Okey, okey dosť.“ Trošku ich odstrčila a potiahla Eduarda. „O koľkej tam máme byť? A kde vlastne?“ Ešte došlo Liamovi. „Stačí o pol 1 na hlavnom cintoríne v Stratforde. Ahojte.“ Zakývala im a pri dverách sa ešte otočila smerom k ich stolu a díval sa na ňu Zayn tak mu naznačila *Ďakujem* on len kývol rukou a usmial sa na ňu. Ako vychádzali z dverí zavalila ju kopa bleskov od fotoaparátov. Eduard si ju pritiahol bližšie k sebe a otvoril jej dvere od auta. Nastúpil z druhej strany a vyštartoval odtiaľ. „Ako sa dozvedeli kde sme?“ Spýtala sa Jessica Eduarda v pol ceste. „Kto by nevedel kde je Jessica. Ale začína sa mi páčiť tvoj nový štýl života. Veď vieš ako to bolo predtým.“ Jessica len kývla hlavou v smere súhlasu. Keď prišli do garáže Eduard odišiel a Jessica rýchlo vošla dnu. Jej rodičia, brat a dokonca aj Greg už o všetko vedeli takže nemusela nič viac rozoberať. Greg jej zabookoval letenky. Vlastne všetkým. Takže len vybehla hore a zbalila si najnutnejšie veci. Keď schádzala naspäť dole aj s kufrom všetci boli už dole bez kufrov takže ochranka zobrala do čierneho Range Rovera ešte aj tie jej. Predrali sa cez novinárov a nastúpili do auta. Cesta bola tichá, každý bol zamyslený do vlastných myšlienok a na letisko prišli presne takže ani veľmi nečakali. Nastúpili do 1. triedy a lietadlo vzlietlo. V lietadlo sedela Jessica vedľa svojho brata ktorý ju držal za ruku. Biele slúchadlá Beats mala na ušiach a počúvala ich spoločné piesne s Mandy. Mali spoločne vytvorený zoznam a myslela na všetko to čo sa stalo. Za 3 hodiny lietadlo pristálo na hlavnom letisku v Stratforde a všetci cestujúci vystúpili. 1. trieda vystupovala ako prvá takže hneď nastúpili do auta ktoré bolo vedľa lietadla. Žiaden rozhovor a ani podpis Jessica nedala. Toto nie je výlet Jessici ako speváčky ale potreba jej života. Vystúpili pred tým krásnym domom ktorý naháňal Jessice toľko spomienok. Slzy sa jej drali do očí ale držala sa silná. Keď sa pozrela cez ulicu uvidela ten jej starý dom v ktorom teraz bývala nová rodina. Malé deti sa naháňali pred domom a pišťali. Prečo sa tak veľa toho zmenilo! Vo dverách stála Mandina mama celá v čiernom. Uplakané a spadnuté oči ktoré naznačovali že sa všetko zmenilo. Jessica k nej podišla a pevne ju objala. Bola jej ako druhá mama a to doslovne. Jessicina mama ju tiež objala ale trošku dlhšie pretože sa teraz rozplakali obidve. A Jessicin otec išiel za tým Mandinim do obývačky kde sa rozprávali. Jessica vedela kde má ísť a presne ju tam aj jej nohy viedli. Vyšla hore schodmi a uvidela hnedé dvere na ktorých bolo veľkými písmenami napísane: Zákaz vstupu. A pod nimi červenou ceruzkou dopísané okrem Jessici. Teraz jej tiekli slzy plnými prúdmi. Nezvládala to. Myslela na to čo jej Mandy povedala, ale ona jej to len povedala a neostala s ňou. Prstom prešla po tej cedulke a stlačila kľučku od dverí. Keď otvorila dvere oviala ju príjemná vôňa. Mandy špecifická vôňa. Za sebou zatvorila dvere a zošmykla sa po nich až úplne na zem. Plakala stále viac a viac. Obzerala si celú izbu a vôbec ale že vôbec nič sa tu nezmenilo. Presne tu ostalo všetko ako to oni dve spravili. Ešte aj kresby ktoré si spoločne kreslili. Prečo som to len dopustila! – táto myšlienka začala Jessicu znova zožierať. Jessica cítila že už nemôže dýchať od toľkého plaču. Ale bolo to ako nereálne. Cítila Mandy. Ešte viac ako v celom sne. Cítila ju ako ju drží za ruku a je s ňou. „Mandy, tak strašne mi chýbaš. Posledné dni som sa snažila žiť ako si mi prikázala. Neplakala som. Vidíš ako dlho mi to vydržalo. Ani nie 2 dni! Nikdy som ťa neposlúchala a ty mňa už vôbec nie tak prečo to má byť teraz inak! Chcem byť s tebou. Už nechcem viac byť na tomto svete bez teba. Viem čo spravím.“ Jessica sa chcela postaviť ale nemohla. Jej nohy jej spadli na zem a ona sa ani nepohla. Len plakala a plakala. Schúlila sa do klbka na zem a plakala. Ale zobudila sa až keď ňou niečo triaslo. „Jessica okamžite vstávaj!“ Vedela že to je jej brat. „Nechcem!“ odpovedala pohotovo a oči držala pevne zavreté. Znova sa jej tlačili slzy do očí. Niekto si k nej sadol na posteľ a objal ju. Nebol to jej brat. Cítila tú vôňu. Túto vôňu milovala. Otvorila oči a uvidela Zayna. Objala ho najviac ako mohla a začala znova plakať. Jej brat sa zatiaľ pomaly vytratil z izby. „Neplač, všetko bude fajn. Uvidíš.“ Hladil ju na chrbte. „Nič už nebude fajn. Chcem zomrieť a byť s Mandy. To chcem. Nič viac. Prosím pomôž mi. Len to od teba žiadam.“ Zayn ostal naozaj prekvapený. To dievča ktoré uvidel prvý krát, ktoré odpadlo na pódiu videl znova. Nechcel ho vidieť znova. Chcel vidieť to dievča plné energie a života. Chytil ju za plecia a dal si ju oproti sebe. Teraz sa mu naskytol pohľad na úplne zronené dievča ktoré potrebuje pomôcť. Chce jej pomôcť. Jeho srdce mu to hovorí. Vie že tu mal prísť skôr ako ostatný. „Teraz ma dobre počúvaj. Kde je to dievča plné sily, ktoré vie že bude Mandy stále s ňou!“ „Dávno zomrelo a teraz chce aj táto časť s ním zomrieť.“ Povedala úplne vážne. Ani Zayn v tom necítil vtip. Vedel že sa môže stať niečo vážne a nemôže to dovoliť. „Nezomrela! Musí žiť, tu s nami. S tými ktorí ju milujú najviac aby na teba bola Mandy hrdá. Ukáž jej čo je v tebe, čo bolo a čo bude navždy. Viem že si Mandy milovala. A to doslovne. Ale sama dobre vieš že Mandy mala nejaké poslanie a od tvojej mami som sa dozvedel že jej smrť pomohla drogovo-závislým deckám v celom tomto meste. Všetky sa dali liečiť do jedného. Mandy splnila to prečo sa narodila. Ale ty ešte nie.“ Jessica vystrela ruky na objatie a Zayn ju držal pevne v náručí. Cez plač mu pošepkala do ucha: Ďakujem a ním prešiel elektrický prúd. Teraz mal úsmev na tvári. Súcitil s Jessicou a to doslovne ale vedel že ju musí povzbudiť. Jessica sa pozrela po izbe a zistila že spala v izbe Mandy. Tak ako to bývavalo kedysi. „Nechcem vás rušiť, ale mali by ste sa ísť už pripraviť.“ Vošiel do izby jej brat a zatvoril za sebou. Zayn otočil jej hlavou k sebe a ona len súhlasne prikývla. Dorozumeli sa aj bez slov a to bolo podstatné. Zayn sa postavil a odišiel z izby a v tom momente Jessicu naplnila láska od Mandy. To ona ho poslala. „Viem že si to bola ty Mandy. A.. a ďakujem zlatíčko.“ Poslala bozk do vzduchu. Postavila sa z postele a uvidela vedľa dverí jej kufor. Vošla do Mandinej kúpeľne a tam sa osprchovala, prečesala vlasy a urobila rannú hygienu. Do izby vošla len v uteráku a vybrala si veci na pohreb. Obliekla si:

 . Na to ešte čierny kabát a okuliare na oči. Keď zatvárala dvere stále myslela len na jediné: Forever my sweetie. Zišla dole schodmi a všetci na ňu čakali na ich obrovskej chodbe. Všetci boli v čiernom a stáli pri Mandinich rodičoch. Jessica prišla za Zaynom a objala ho. Pomaly išli všetci do áut a do kostola. Po kostole išli všetci na cintorín. Na cintoríne videla Jessica všetci tie decká s ktorými vyrastala. Tak veľmi sa všetci zmenili. Ale na to bude čas inokedy, teraz je tu len a len pre Mandy. Každý prišiel bližšie k hrobu a niečo povedal. Jessica tam nemohla ísť. Kebyže ju nedrží Zayn asi by spadla a on to cítil tiež. Celú ju držal v náručí a nehodlal pustiť. Z boku prišli aj chalani ale Zayn len kývol hlavou a oni ostali stáť bokom. Nohy aj ruky sa jej úplne triasli a oči nevládala držať dokorán. Uvedomovala si že toto je jej posledná rozlúčka s Mandy a potom budú len spojené dušami ale fyzický kontakt už nebude nikdy. Cítila že aj Zayn plakal a to Mandy vôbec nepoznal. A čo mám robiť ja?- hovorila si v mysli Jessica. Jessica sa púšťala Zayna a z celej sily sa snažila byť silná aby prišla aspoň k Mandinmu hrobu. Pomalým krokom kráčala a za sebou nechávala ostatných ľudí. Podstata bola len Mandy. Prišla k jej hrobu a zostala na ním stáť. Z príjazdovej cesty bol počuť len šmyk pneumatík a prudké zastavenie. Z auta vystúpili 3 svalnatý muži a Justin. Jessica nebrala na ohľad čo sa deje za ňou. Dívala sa len na hrob svojej kamarátky. Všetci sa dívali že čo sa bude diať dokonca aj chalani. Všetkým ktorý nebývali v Stratforde a nevedeli že tu Justin býval sa v hlave šírila myšlienka –Čo tu ten robí? Ale ostatný vedeli prečo tu je. Justin bol celý v čiernom a kráčal až k hrobu Mandy kde stála Jessica. Tí traja ostali stáť trošku vzadu a Justin išiel sám. Chytil Jessicu okolo pása a zašepkal jej do ucha: Tak veľmi si mi chýbala...