pondelok 10. decembra 2012

EVERYTIME! 17



Jessica sa hodila do Justinovho náručia a on zaboril hlavu do jej vlasov.
„Sľúb mi, že na nič z tohto čo sa stalo nezabudneš. A nebude to zas také ako sa to stalo naposledy.“ Jessica nevnímalo to, ako na ňu kričal jej manažér že má rýchlo nastúpiť do toho lietadla a Justin tiež nevnímal ako mu ochranka hovorí, že je to všetko príliš nebezpečné.
„Nikdy. A ešte raz: nikdy to už nedopustím. Teraz si súčasťou môjho života a nehodlám sa ho vzdať.“ Jessice sa spustila slza po líci. Justin jej ju chcel zotrieť lenže ona odvrátila tvár. Chcela ju mať presne tam, kde sa nachádzala, pretože pre ľudí na ktorých jej záleží dokáže ukázať svetu slabosť pomocou slzy. Dvere áut sa začali veľkou rýchlosťou otvárať a novinári bežali čo najrýchlejšie k lietadlo, avšak to sa už spojené ruky Justina a Jessici rozchádzali, pretože Jessicu ťahal jej manažér do lietadla a Justina ochranka do auta.

Posledné pohľady a dvere obidvoch strojov sa zavreli. Novinári stihli odfotiť, len a len ich nástup, nič viac.
„Ako je možné, že ma vôbec nepočúvaš. Keď ti poviem, že máme pohotovosť neznamená to, že...“ Jessica zachytila pár slov od jej manažéra, ale vôbec nemala náladu počúvať kázania. Je to jej život.
„Jess, bolo to pre vás naozaj nebezpečné...“ Pokračovali aj chalani keď si prisadla k nim. Ale v jej hlave neboli žiadne slová od nich. Všetci jej niečo hovorili ale ona sa sústredila na len a len jednu vec. Ale jeden človek jej nič nehovoril. Vedel ako sa cítila a vedel aj to že to pokašlal a nemá žiadne právo jej niečo hovoriť do jej života. Zayn sedel hneď vedľa Jessici a vnímal, že ona naozaj nikoho nepočúva, ale všetci naokolo sa o tom rozprávali a nevnímali ju čo práve robí. Videl jej oči, plné smútku a tak spravil aj cez svoje vnútorné boje jedno zásadné rozhodnutie, ktoré by sám od seba v tejto situácii nečakal. Naklonil sa k Jessice a objal ju. Jessica bola naozaj prekvapená, pretože nečakala takúto reakciu od Zayna, ale v tejto chvíli si uvedomila, že on ju v tom chápe. Chápe ju v tom, čo sa stalo pred lietadlom s Justinom. *Ako je možné, že to teraz chápe a predtým ešte jednoduchšiu vec nechápal.* Tieto myšlienky blúdili v Jessicinej hlave ale keď ucítila tú jeho príjemnú vôňu, jej hlava jej klesla na jeho rameno a ona zatvorila oči. V lietadle konečne všetci stíchli a dívali sa na Zayna s Jessicou. Avšak jej manažér, tam už nebol, takže nič nevidel, ale chalani tam sedeli a vymieňali si úsmevy medzi sebou. Nikto nič nehovoril. Avšak o pár minút Jessica zaspala v Zaynovom náručí. Zayn cítil obrovskú radosť, pretože nevedel ako Jessica zareaguje, avšak zareagovala ešte lepšie ako v jeho predstavách.
„Vy ste spolu takí zlatí...“ Pošepkal Louis s veľkým úsmevom na perách.
„Veď sa nič také nestalo...“
„Ty tomu vravíš nič, ale Ty jediný si chápal jej pocity, v tom ako sa cíti. Mňa by ani o sne nenapadlo, že potrebovala objať. A teraz povedz že nie ste si súdení.“
„Vtedy som bol idiot, že som ju nechápal. Budem sa musieť naučiť žiť aj s tým málom, ktoré chcem zastávať v jej živote.“ Liam potľapkal Zayna po ramene.
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Jessica otvorila oči a došli jej fakty ktoré sa pred chvíľkou stali. Smútok z toho všetkého ju prešiel, a ani nevedela prečo. Necítila tú bolesť, takú ako vtedy keď sa lúčila s Justinom.
Zdvihla hlavu a uvidela ako chalani spia. Až teraz jej do šlo, že spala na Zaynovi. Mala veľa možností, čo spraviť. Ale jej city k Zaynovi, všetky možnosti zniesli. Z kabelky si vybrala telefón, ale na jeho boku ukazovalo, že nemá žiadny signál. Otočila sa a prešla do prednej kajuty lietadla. Tam sedel jej manažér a zariaďoval množstvo vecí.
„Prepáč, viem čo všetko pre teba znamená Justin.“ Začal keď si všimol Jessicinu prítomnosť.
„Ani si nevieš predstaviť aké to bolo ťažké, a oni to všetko ešte viac pokazili.“ Jessica si odhrnula vlasy ktorej jej padali do tváre.
„Upozorňovali sme vás, že budú naozaj všade.“
„Nemyslela som si, že budú vstupovať až proti pravidlám. To letisko bolo celé uzavreté, pretože bolo ešte len skoré ráno, ale oni sa tam aj tak dostali.“
„Nikto nevie ako sa tam dostali. Ale Jessica mám pre teba jednu vec.“ Sklopil notebook ktorý mal práve otvorený.
„Museli sme turné posunúť o týždeň, pretože sa niečo stalo v hale, a musíme ešte docvičiť veľa vecí. Zhodol sa na tom celý manažment.“
„Veď to je jasné, dosť skoro to začalo.“
„Ale ty s nami teraz neletíš do San Francisca.“ Jessica sa na neho pozrela nechápavým pohľadom.
„Tvoji rodičia ma požiadali aby som im vybavil jeden deň s tebou a v Stratforde, pôjdeš ešte do jednej Talk- show, aby si povedala pár informácii o turné.“ Jessica zažiarili oči, keď si uvedomila že sa znova stretne so svojou rodinou. S úsmevom na tvári sa pobrala naspäť na svoje miesto, k chalanom a on si znova otvoril notebook a začal do neho niečo písať. Obzrela sa na všetkých a videla, že ešte spia, tak si pohodlne znova sadla a lakťom si podoprela hlavu. Jednu nohu preložila cez tú druhú. Avšak nevšimla si, že Zayn je už hore a sleduje ju.
„Vážne ma to mrzí.“ Jessica skoro vyskočila zo stoličky a jej srdce jej začalo biť, keď sa Zaynova hlava objavila vedľa nej. Chytila sa za srdce.
„Ešte raz ma skúsiš takto nastrašiť.“ Ukázala na neho prstom a bodla ho prstom do hrude, ale neskôr to oľutovala, pretože sa ich pohľady stretli. Otočila hlavu.
„Čo sa chceš?“ Chcela aby pôsobila trošku drsne ale hlas jej preskočil a Zayn sa na nej začal smiať. Jej samej sa kútiky úst dvíhali, ale nechcela si priznať chybu alebo nejaké vzrušenie keď je so Zaynom.
„Nikdy som nechcel aby to takto niekedy začalo ale nemá to inú perspektívu. Jessica prehltla a bála sa čo bude nasledovať. Nechce stratiť Zayna. Ale on jej len podal ruku a ona sa na neho nechápavo pozrela, ale nakoniec mu ju tiež podala.
„Som Zayn Malik, veľmi ma teší.“ Jessica sa bála začať od začiatku, ale jej srdce jej hovorilo: *Načo čakáš! Okamžite pokračuj... ale niečo v jej hlave to nechcelo , ale jej reakcia predbehla všetky jej zmysli. Usmiala sa na neho.
„Teší ma som Jessica. Jessica Madson.

3 komentáre:

  1. toto čo je??? :DD prečo mi to robíš??? :DD zabiť je ťa málo :DD ale je to opäť skvelé :)) *K*

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ja ti nič nerobím :D :D aspon o tom neviem :D :D ešte ma nezabíjaj :D :D budes mat na to este dost casu potom :D je to predsa fan fiction, a co by to bola za fan fiction bez mojej bujnej fantazie... :D ktorá sa určite nestane nikdy v zivote ale tu sa naozaj stane :D :D Dakujém a este raz dakujém *K* :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. nič?? vážne?? :D :D tak ty to asi potom po sebe nečítaš, že?? :D :D neboj sa :D tvoj pohreb je naplánovaný až po skončení tejto story :D :D a čo sa týka toho, že sa to nikdy nestane - never say never :D :D neďakuj mi prosím ťa :)) to je len doplnok k tejto skvelej story :)) *K*

    OdpovedaťOdstrániť