EVERYTIME! 21

V lietadle síce sedeli pri sebe, lenže Ryan po chvíli zaspal. Jessica nespala celú cestu. Rozmýšľala nad tým všetkým. Ako je možné, že sa dostane z jednej ťažkej situácie do druhej. Všetci od nej stále očakávajú aby bola silná, ale tieto situácie by nezvládol ani ten najsilnejší človek. Slzy jej tiekli jedna po druhej a pomaly dopadali na zem. Dívala sa do tej tmy, ktorá sa nachádzala za tým malým okienkom. Ona sa v nej nachádzala. Tu nešlo, len o to, že mala osoby, ktoré ju vo všetkom podporovali. Ale jej život sa začal topiť. Topiť v tých veciach, ktorým najviac dôverovala. Jessicu tieto veci ako sa hovorí neposilnili, ale dostali do stavov, kde stále len premýšľala. A jej myšlienky boli plné zúfalstva. Pomaly začala padať do depresie, ktorú nikdy nezažila. Nevedela, že je to depresia. Vedela, že tento život začína nenávidieť. Celý pohľad na jej osobu, ktorá všetko zapríčinila ju desil. V skutočnosti sa nestalo jej vinou nič, lenže Jessicina osoba a povaha, žila vždy v tom, že má začať od seba. Ani si neuvedomovala ako ten čas letí a už pomaly vychádzalo slnko a lietadlo sa dostávalo do San Francisca. Prešla do kabínky, kde sa celá od začiatku namaľovala, aby nikto nič nespoznal.
„Toto je tá Jessica, ktorú pozná celý svet.“- povedala si nahlas do svojho obrazu v zrkadle a z plných pľúc sa nadýchla. Nahodila široký úsmev, ktorý poznala už odmalička a zobudila svojho brata.
„Ryan, už sme v San Franciscu.“ Pohladila ho po pleci a on neochotne otvoril oči.
„To nemyslíš vážne, že som prespal celý let.“  Jessica len pokrčila plecami. Ryan sa na ňu chvíľku zadíval, pretože niečo sám cítil, že nie je v poriadku, ale Jessica sa teraz usmiala ešte viac. Presne tá skvelá Jessica. Toto bude jej život, teraz už pred všetkým a všetkými. Spoločne vyšli z lietadla a nastúpili do auta, ktoré bolo už hneď pod lietadlovými schodmi.
„Tešíš sa?“ Začala Jessica, keď uvidela jeho zamyslený pohľad.
„To je jasné.“ Usmial sa na ňu a znova sa otočil do okna.
„Trápi ťa niečo?“
„Vieš Jess, kebyže ťa niečo trápi a potrebuješ pomôcť povedala by si mi to však?“ Spýtal sa jej neisto. Jessica odpočítala do 5-tich. Jej vnútro sa bilo. –Povedz mu to! Má právo vedieť, že má brata a bude mať nového súrodenca. Je to tvoj starší brat. Spolu sa s tým vyrovnáte-
„Jasné Ryan. Pravdaže. Si predsa môj starší braček.“ Buchla ho do ramena a objala ho. Ale keď sa jej hlava ocitla na jeho ramene, začala žmurkať, aby sa jej slzy, ktoré cítila na krajíčku nedostali na povrch. Jej ruka bola stlačená v päsť, ale musela sa ovládať.
„Prepáčte, že vás ruším, ale už sme na mieste.“ Ozval sa šofér, ktorý sa neubránil zívnutiu. Jessica sa mu ani nedivila. Nanajvýš mohli byť tak 4 hodiny ráno. Ich kufre zobrala hotelová služba. Pred hotelom stálo množstvo novinárov a dokonca aj fanúšikovia. Všetci boli dostatočne unavení, ale keď uvideli Jessicu začala skákať a kričať na celú ulicu, kde sa nachádzal hotel. Blesky fotoaparátov sa bili jeden o druhý a všetci skandovali Jessicine meno.  Jessica tam chcela ostať, lenže kvôli ochranke naozaj nemohla. A tak poslala len svojim fanúšikom vzdušnú pusu a zakývala im. Na recepcii boli všetci už na jej príchod pripravení a tak jej podali kľúč od veľkého apartmánu, lenže podali jej aj druhý, ktorý si vyžiadala pre jej brata. Hodila mu ho a s hotelovou obsluhou vošli do výťahu. Výťah zastavil na najvyššom poschodí. Ako sa cestou dozvedela táto celá chodba a izby sú VIP apartmány a bývajú tu aj chalani. Dostali dva apartmány ktoré boli oproti sebe, úplne na konci chodby. Jessica zabuchla dvere od svojej izby a zamkla ich. –Až ráno sa vráti tá Jessica, teraz je tu len moje vystrašené JA.- Jessica sa hneď zošmykla po dverách hotelovej izby a jej vzlyky sa ozývali po celej tej veľkej izbe s výhľadom. Rukáv mala už celý premáčaný od sĺz a tak sa pomalým krokom  dostala až ku kúpeľni. Pozrela sa na svoj obraz v zrkadle. Desila sama seba. Ako sa z nej mohlo stať toto. Toľké roky sa držala, ale teraz to už nezvládala. Vodou si zmyla špirálu a púder. Vliezla aj do sprchy v ktorej bola vyše hodiny. Len sedela na tej studenej zemi a voda jej stekala po hlave až k nohám, ktoré si držala pri hlave. V tejto situácii sa aspoň necítila tak podradne, že plače. Jej rozum premýšľal len nad tým, že pomaly tečie voda zo sprchy. Už ju to prestávalo baviť a tak si obliekla župan a prešla na posteľ kde si sadla do tureckého sedu. Kufor si hodila na posteľ a začala sa v ňom prehrabávať. Na spodku predsa našla to čo hľadala. Vo farebných rámikoch, fotky jej rodiny. Ryana. Justina. Mandy. Priateľov. Jej úsmev. Šťastie. Dokonca tam mala aj fotku z jedného koncertu, kde si fotila svojich fanúšikov. Jej telo bolo také slabé, že chcelo zaspať, ale Jessica mu to nedovolila. Nie v tejto situácie, ktorú nevie vyriešiť. A ani nevládze vyriešiť.
„Jess, si už hore?“ Kľučka sa začala dvíhať a znova padať a počula hlasy chalanov. Spod seba vyhrabala svoj telefón, ktorý jej oznamoval 9.35. Ďalších 5 hodín zúfalstva. Telefón oznamoval aj neprijaté hovory a správy, lenže tie ju nezaujímali.
„Ehm, je ráno.“ Zahrala presne tú istú repliku ako v jej nedávnom filme a zívla.
„My vieme, ale chceme sa s tebou rozprávať. Veď sme ti niečo sľúbili. A sľuby dodržujeme. Takže hneď sa prezleč, sprav čo len chceš a čakáme ťa s raňajkami hneď vedľa.“ Odkričal Louis.
„Ou jasné.“ Odkričala. Nohy sa jej plietli pod seba, ale pekne ich dala v tom poradí raz pravú a raz ľavú. V hlave jej hučalo, ako keby mala opicu, ale to všetko tým plačom. Prešla ku zrkadlu, kde zo seba znova spravila tú Jessicu. Bolo potrebné síce trošku viac púdru pod oči a kvapky do očí, aby jej oči  neboli červené, ale výsledok stál za to. Ešte si zapila tabletku na prebratie, ktorú mala povolenú používať keby bola naozaj unavená. –Budem si ich musieť kúpiť asi trošku viac- Pomyslela si.
„Vitaj znova.“ Ten jej úsmev znova do zrkadla a obliekla si čierne legíny s voľným tričkom. Nemala náladu si obliekať niečo viac zaujímavejšie alebo výraznejšie. Pomaly si zopakovala všetky tie skvelé veci, ktoré sa chystala povedať a s úsmevom otvorili dvere od jej izby a prešla do tej vedľa.
„Ahój chalani.“ Zakričala na nich už od dverí, keď ich zbadala sedieť všetkých na posteli s upriameným pohľadom na televízor pred nimi.
„Jess!“ Zakričali všetci. S každým si vymenila objatie a hlavne úsmev. Ale bol tam aj Zayn. Na neho musela spraviť omnoho širší úsmev, pretože on jej vždy rozumel a to bol v tejto situácii najväčší problém.
„Raňajký.“ Zakričal Niall a bežal k dverám keď počul zaklopania dverí a ostatný ho nasledovali až na Zayna.
„Niesi nejaká priveľmi optimistická?“ Pozrel sa na ňu skúmavým pohľadom a Jessica si v mysli začala prehrávať všetky tie jej slová.