nedeľa 16. decembra 2012

Pri západe slnka 18


Karin sa vrátila na Farmu až podvečer. Pri jazere sa dosť vyzúrila, takže teraz pôsobila pokojne, ale pravda bola iná. Hnev v nej kypel a vedela, že keď stretne Marka bude sa musieť veľmi premáhať, aby zase nevybuchla a o Harrym ani nehovoriac. Pri stajniach stretla Luka. ,,už som sa o teba bál. Dával som ti ešte hodinu, ak by si do hodiny neprišla išiel by som ťa hľadať.´´ povedal s úsmevom a pomohol jej z Wildyho. Karin sa porozhliadla po stajniach, či niekde nezazrie Taylora. Pochybovala, že by po tom, čo mu povedala ostal, ale istota je istota. ,,Nie, nieje tu. Ako si mu to povedala očervenel ako rak.Ešte nikdy som ho nevidel takého nahnevaného, dokonca som mal z neho strach. Vyštartoval z farmy bez jediného slova. Si mu ale dala.´´ uchcechtol sa Luk. ,,Sa nesmej. Ako mám ísť teraz do domu? Ako tam mám pri tých dvoch dýchať?´´ ,,Čo sa vlastne stalo medzi tebou a Harry?´´ ,,Všetko a nič. Nechaj to tak, nemám chuť o tom rozprávať. Asi ostanem na noc tu.´´,,Si sa zbláznila? Tú? neblázni, poď dnu.Ak chceš dovolím ti dnes spať u mňa v posteli. Pamätáš? Ako kedysi, keď si sa bála búrok, votrela si sa mi do postele a nútila si ma rozprávať ti rozprávky hladkať ťa po chrbte kým si nezaspala.´´ obaja sa pri tej spomienke zasmiali. Staré krásne časy.

 ,, Och to bolo ešte 100 rokov pred opicami.´´začal sa smiať Luk.,,To si mala ešte tú sexi medzierku medzi zubami, ako Madona.´´,,Ti dám takej Madony. Ty si ešte vtedy bol milučký, krásnučky blonďáčik. Teraz nie si už ani jedno.´´,,No dovoľ,csss, nedovolím ti spať tu. Choď hore do stodoly, choď kresliť.To ti pomôže. Ja ti zbehnem pre perinu a niečo na jedenie. Musíš byť hladná. A ocovi to vysvetlím, dobre?´´ Karin kývla hlavou. ,,Ďakujem Luky, neviem čo by som bez teba robila. Mám ťa rada. Ľúbim ťa.´´povedala a objala ho. On bol jej bratom, jej veľkým bratom, ktorého milovala. ,,Aj ja teba, myšička.´´ dal jej pusu do vlasov. ,,Tak? Našiel si ju?´´ vystrelil zo stoličky Mark hneď ako za sebou Luk zavrel dvere. ,,Nie. Vrátila.´´,,Kedy teraz? Takto neskoro? Na čom sme sa dohodli? Že pokiaľ mi nepoviete kam idete máte byť doma do 6 a teraz je pol 8.´´Mark sa už vybral ku dverám, že pôjde za Karin a dohovorí jej, ale zastavila ho Lukova ruka. ,,Teraz radšej za ňou nechoď. Prehnal si to, hovoril som ti, že to máš nechať na ňu. Ona si rozumie, vie čo je pre ňu dobré. Ak si ju nechceš od seba ešte viac odtisnúť nechoď za ňou. Obaja musíte vychladnúť a premyslieť si to.Hmmm. Neboj oci, ono sa to urovná. Dneska bude spať v stodole, idem jej po perinu, nachystaj jej prosím večeru donesiem jej ju tam.´´ Mark len zvesil hlavu a išiel robiť to, o čo ho Luk požiadal, Mrzelo ho, že to takto skončilo, nechcel to. Chcel len svojej dcére to najlepšie.Luk ho pozoroval. Prišiel k nemu , otočil si ho tvárou k sebe a objal ho. ,,Oci, daj jej čas.´´ ,,Nechcem o ňu prísť Luk, Ani o ňu, ani o teba.´´ rozplakal sa. Luk ho utišujúco hladil po chrbte. Harry potichu počúval ich rozhovor zo schodov. Chcel sa ísť najesť a popritom nenápadne vyzistiť, či sa už Karin vrátila.Povedal si, že už na ňu kašle, že už ho nezaujíma, ale ten celý incident doobeda vonku na dvore videl. Bál sa o ňu, či jej Taylor niečo nebude chcieť urobiť. Tŕpol každou minútou, keď sa nevracala. Teraz, keď počul, že je späť spadol mu kameň zo srdca. Ale ďalší tam pribudol. ,,Odkedy som prišiel iba im ničím rodinu. Kým som tu nebol žili si harmonicky.Odkedy som tu len sa spolu hádajú. za všetko môžem len ja. Načo som vlastne tu?!´´ Harry sa potichu vrátil do izby sadol si na postel a vytočil číslo manažéra.

1 komentár: