Pri západe slnka 19

,,Harry, ahoj. Už som sa začínal báť, či ešte žiješ.´´,,Hej, našťastie hej.´´,,Počul som od tvojej maminy, že si mal úraz s koňom.´´ ,,,No taký menší, ale už som v pohode.´´ ,,Dobre, už som sa zľakol, aby to neovplyvnilo naše turné. Keďže sme ho musili už raz odložiť kvôli tomu tvojmu výletu.´´ ,,Kedy s tým už prestaneš?! Ja som si toto nevybral, mama ma sem poslala. A ak nevieš, plnoletý som až o pol roka.´´ ,,Dobre, dobre, kľud. Len som žartoval. A čo potrebuješ, že si volal?´´ ,,Chcem aby si po mňa prišiel. Je mi jedno ako, či letecky alebo tu budeš musieť pristať s kométou. Ale dostaň ma odtiaľto čo najskôr, počuješ?!´´ ,,Čože? Prečo? Stalo sa niečo? A čo tvoja mamina?´´ ,,Mama ma nezaujíma. Ak nechce prísť o duševné zdravie svojho syna, tak jej to nebude vadiť. A ak hej, tak sa nasťahujem ku Lousovi. Už to tu nevydržím. Faloš, s.r.o. Ešte aj kôň ma ide zabiť. ´´ nahnevane fučal do telefónu, prepadal si ako splašený býk. ,,Asi to musí byť naozaj strašné, keď tak fučíš. Počkaj ešte nejak do zajtra. Zajtra po teba pošlem, dnes by to už nemalo cenu.´´ ,,Dobre. Ďakujem.´´,,Nie je zač Harry. Už musím ísť, zbaľ sa a čakaj. Ahoj.´´ ,,A...´´Harry ani nestihol dopovedať a  telefónu sa ozývalo pípanie. Zložil. Harry sa zohol pod posteľ a vytiahol si kufor  a položil na posteľ. Otvoril skriňu a začal z nej vyhadzovať všetky vyci za radom a dávať ich do kufra. Kufor zavrel a položil ku dverám. ,,Dobre, ešte dobaliť zvyšok.´´ povedal sám pre seba a začal baliť všetko ostatné.Hygiena, nabíjačka, notebook, kniha... Zrazu sa zastavil. Zadíval sa von okom. Slnko za zmenilo na žeravú ohnivú guľu, ktorá spaľovala všetko okolo seba.

Harry si vydýchol. Toto mu bude chýbať. Západy slnka také ako sú tu už nikde inde neuvidí. Krása, ktorá sa nedá ani opísať.Harry už nezišiel dole. Ľahol si do postele a začal premýšľať, či je vôbec toto dobrý nápad. Naozaj má odísť? Nechce ublížiť Markovi, ale....Zaspal s búrlivými myšlienkami v hlave.

Karin mala v ušiach naplno pustenú hudbu a štetec lietal po plátne. Všetky jej pocity najlepšie vyjadrovala cez maľbu. Pomáhalo jej to. Nikdy nevedela, čo vlastne maľuje, dozvedela sa to až keď domaľovala. A teraz tomu nebolo inak. Vyčerpaná si ľahla a prikryla sa perinou, ktorú jej doniesol Luk. Dívala sa na obraz, ktorý domaľovala. Boli tam 3 osoby. Zo strednej vyžarovala žltá farba a prepájala sa s červenou farbou, ktoré vyžarovala z postavy vedľa nej. A tá tretia? vznášal sa okolo nej čierny opar. Nikdy si nebola istá, ako dokáže takto maľovať. Akoby to, čo vníma jej podvedomie ale ona to nejak nevníma, prenášala na plátno. Vždy sa potom snažila v obrazoch, ktoré namaľovala hľadať odpovede. Bola to ona, Harry a Taylor? Ale ktorý z nich je ktorá postava? Je Harry tá tmavá postava? Naozaj ju nenávidí? Alebo je to Taylor, ktorý je nenávidí ta zo, ako ho strápnila pred všetkými? Ak je to tak, tak potom Harry je tá druhá postava. Čo potom znamená to, že ich farby sa prelínajú? Budú kamarátmi? Uzmieria sa? Ale z toho bude niečo viac? Vtedy si spomenula na to, čo jej povedal Luk pred tým ako odišiel do domu: ,,Nezabúdaj, že od nenávisti je len kúsok ku láske.´´ ....Karin zaspávala s vírom myšlienok.

Harry si hneď ráno začal znášať kufre dole. ,,Čo, čo to robíš?´´Nechápavo sa na neho pozeral Mark. ,,Idem domou, nevidíš?!´´ ,,Ale nesmieš...´´,,Chceš mi v tom snaď zabrániť?!´´ Harry si len povyšenecky odfukol a prešiel okolo Marka.,, Nikdy som tu nechcel ísť. Snažil som sa to tu vydržať, ale už to nevydržím. Nepatrím sem. Vraciam sa tam, kam patrím.´´ ,,Na pódia? Harry, prosím neodchádzaj....´´ ,,Nie už som sa rozhodol.´´ Harry vyšiel von a mieril ku autu, ktoré ako na zavolanie páve zastalo na príjazdovej ceste. ,,Ahoj Harry, už si nám chýbal.´´ usmial sa na neho Greg, ich šofér a zobral mu batožinu, ktorú hneď začal nakladať do kufra........