EVERYTIME! 24

Ich nosy sa už pomaly približovali a chýbal len kúsok k tomu aby sa ich pery spojili.

„Uf... dobre, že som vás naši...“ Strážnik nachvíľku zastaval keď uvidel Jessicu opretú o stĺp a ako sa obaja k sebe približovali. Obidvaja boli červení a rýchlo sa od seba odtiahli.
„Prepáčt...“
„Mhm, to nič..“ Povedala Jessica s odkašľaním, ale pritom sa ešte viac začervenala. Obaja boli týmto vyvedení z miery. Boli už tak blízko, ale asi im to nebolo tento krát súdené. Ich hlavy boli sklopené k zemi a strážnik sa nevedel vyvliecť z tejto situácie, ktorá mu prišla nanajvýš trápna. Nevedel ako sa má chovať, nikto ho nepoučoval, ako sa má chovať keď sa dve hviezdy k sebe dostatočne majú. Ale situácie sa ujala Jessica, keďže nechcela aby to dopadlo ešte horšie.
„Mohli by ste pomlčať o tom, čo ste teraz videli?“ Spýtala sa neisto a pohľad jej padol na Zayna, ktorý bol celý červený s hlavou sklopenou k zemi. Práve teraz chcela vidieť do jeho mysle. *Čo ak to ľutuje alebo si myslí, že sa s ním zahrávam.* Jessica rozmýšľala nad rôznymi vecami, ale ani jedna nebola tá, nad ktorou rozmýšľal Zayn. Chcel to spraviť. Práve teraz nadával na toho strážnika, prečo ich pri tom vyrušil.
„Môžete sa spoľahnúť, nič som nevidel.“ Usmial sa na nich a čím najskôr sa radšej otočil smerom k ich autu. Oni ho len nasledovali, ale teraz bol každý vo vlastných myšlienkach. Ale vzájomným pohľadom, na ubezpečenie  sa nevyhli. Nastúpili dozadu auta a vyrazili z hotela.
„Kam si prajete ísť?“ Otočil k nim hlavou postarší pán.
„Pamätáte si, keď sme tu boli naposledy. To vy ste ma tam zobrali.“ Usmiala sa na neho Jessica, keď zistila, že je to ten istý šofér. Nemala náladu na vysvetľovanie. On sa len pousmial a súhlasne prikývol. Ale neušetril si tiché: *Ach, tá mládež sa nikdy nezmení.* Jessica sa zasmiala a oprela si hlavu o operadlo. Hlavu natočila k Zaynovi, aby na neho videla.
„Tákže?“
„Tákže?“ Zasmial sa Zayn a tak isto na natočil smerom k nej.
„Ja som s tým začala tak neopakuj.“
„Neprivlastňuj si takže.“ Zayn vytiahol mobil a rýchlo si odfotil Jessicu.
„To bola podpásovka.“ Ona si ho tiež vytiahla a začali sa spoločne fotiť. Boli to naozaj zábavné fotky, ale skôr v tomto prípade nešlo o fotky, ale o to, že boli obaja spolu a nikto im nič nehovoril a ani nepozoroval.
„Ehm..“ Odkašlali si obaja a Jessica so Zaynom sa hneď vrátili na pôvodné miesta a neubránili sa smiechu.
„Už sme tu. Nevedeli sme kam pôjdete, ale tu je to naozaj bezpečné, keďže to tu pozná veľmi málo ľudí. Takže tu vás počkáme. Keby niečo, Jessica ty vieš na aké číslo máš volať.“ Jessica zasalutovala a už vyhadzovala Zayna jeho dverami, cez ktoré vyšla aj ona.
„To si nemohla ísť opačnou stranou?“ Ohradil sa na ňu Zayn.
„Bavilo ma, ťa vyhadzovať z auta.“ Zasmiala a už ho ťahala za lakeť.
„Kam to vlastne ideme?“ Zayn sa obzeral okolo seba, ale tu nebol ani náznak, kde vlastne sú.
„Toto miesto je magické. Aspoň pre mňa. A možno ti proste natoľko dôverujem, že chcem aby si tu so mnou bol.“ Usmiala sa na Zayna ale neubránila sa malému sčervenaniu.
„A ja si toho nadmieru vážim.“ Zayn jej úsmev opätoval. Ešte chvíľku išli rovno a potom zatočili doprava. Toto miesto bolo už staré, pretože mólo bolo vytvorené zo starého dreva a zhrdzavená loď bola pripnutá o jeho jednu drevenú podstavu.
„Myslím, že tu vážne nikto nechodí. Nie je to tu nebezpečné?“
„Neverím, že práve v tomto momente vidím Zayna Malika, ktorý sa bojí.“ Jessica ho odsotila a bežala si sadnúť až úplne na kraj móla. Vlny narážali na drevá a vytvárali príjemnú melódiu, pri ktorej si Jessica zatvorila oči a sústredila sa len na ňu. Zayn si sadol vedľa nej a celý čas sa na ňu díval. Tak veľmi ho inšpirovala. To ako si užívala života, žila. Toto dievča bolo pre neho tak záhadné, nikdy nedokázal predpokladať čo spraví. Ale pre neho bola úžasná. Ale cítil, že niečo nie je v poriadku. Vôbec to nechápal. Nikdy takto nerozumel dievčaťu, ako rozumie jej. Akoby cítil s ňou. Začalo sa to tým momentom ako mu plakala v náručí pred pohrebom.
„Veríš na spravodlivosť?“ Z jeho rozmýšľania ho vytrhol jej hlas. Dívala sa do boku na útes do ktorého narážali vlny. Nohy sa jej hompálali smerom do mora a ona sa stále dívala tým smerom.
„Veríš na pochopenie?“ Zayn sa pozrel tým istým smerom ako sa dívala aj ona. Obaja sa dívali na ten obyčajný útes, ale pocity z neho boli rozličné. Jessica sa cítila teraz v bezpečí. Cítila sa byť otvorená, celému tomuto svetu, a preto sa neubránila slze, ktorá si nachádzala cestu na jej líci. Zayn sa otočil a priložil ruku k jej lícu, kde sa práve nachádzala jej slza.
„Viem, že niečo nie je v poriadku. Nechápem tomu, ale viem to. Držíš to v sebe, ale prečo, keď ťa to tak trápi.“ Zayn nerozumel, prečo to nikomu nechcela povedať. Upenlivo to držala pod svojou maskou.
„Je to obrovská vec, ktorá nemá konca Zayn. Bojím sa jej.“ Jessice už vychádzalo aj viacero sĺz, ktoré sa nedali zastaviť. Ani ona nemohla zastaviť jej rozprávanie. Chcela si to nechať len pre seba. Ale jej ústa, ako keby hovorili samé to čo cítilo jej srdce. Jej myseľ nemala žiadnu šancu. Zayn si zobral jej ruku do tej svojej.
„Nikdy neviem riešiť tieto situácie a bojím sa, že to pokazím. Ale chcem aby si jednu vec vedela Jessica, vždy tu budem pre teba, nech sa deje čo chce. Môžeš mi to povedať, ale nemusíš. Do ničoho ťa nechcem nútiť. Len sa prosím nevzdávaj. Bojuj s tým.“ Jessica sa dívala do tých jeho očí, plných nehy a pochopenia. Jej tvár sa ocitla na Zaynovom ramene, ktorý si ju pevne držal pri sebe. Jessica si držala druhú ruku v päsť, ale Zayn chytil jej ruku, ktorá úplne povolila a Jessica sa celá odovzdala do jeho náručia.
„Už sa viac nemusíš báť. Vždy tu budem pri tebe.“ Zayn jej dal bozk do vlasov a stále ju držal pri sebe. Ten pocit, ktorý teraz cítil bol pre neho nenahraditeľný. Tá láska k nej bola nekonečná.

Tákže :D, mám pre vás jednu maličkú prosbičku ak môžem. Pomaly sa blížime k tomu turné a Take me home poznáme, takže to sedí, lenže Jessicine pesničky musia byť naozaj zábavné a plné energie. Pár ich už mám, ale ak máte nejaký nápad tak stačí napísať. Naozaj, ak by vám to nevadilo. A ešte raz veľké Ďakujem! :*