EVERYTIME! 27

„Keď sú raz spolu dve, chalan nemá šancu.“ Podali si ruky a znova si začali púšťať hudbu na celú izbu. 

„Prečo sme skončili pri romantických a deprimujúcich pesničkách?“ Otočila sa Jessica na Nicki, ktorá pomaly pila svoje kakao.
„Pretože vždy vedia rozplakať, s toľkým šťastím v nich.“ Jemne ju štuchla do rebier a Jessica si zas odkusla zo svojho kúska Orea.
„Máš nejakého frajera?“ Zasmiala sa Jessica a pridržala jej Oreo, pri ústach z ktorého si Nicki odhryzla.
„Tento rok som mala zásadu. Chalani sa stavajú vždy až za hudbu a tým čo ťa baví.“ Jessica začala rozmýšľať, že by sa jej to teraz hodilo. Oboch milovala celým svojím srdcom, ale nechce nič vážne. Teraz nie.
„Myslím, že v tom máš úplne pravdu.“
„Kedy...dnes! Som nemala pravdu.“ Zasmiala sa Nicki a podložila si rukou hlavu.
„Ale počula som, nó vlastne čítala..., že medzi tebou a Justinom to iskrí. Neprirovnávajú vás v to, čo tvrdíte vy, majú svoju vlastnú pravdu.“
„Keby v tom bol len Justin.“ Jessica si vzdychla a Nicki len otvorila ústa.
„To si zo mňa robíš srandu.“ Hodila do nej vankúš. „Že aká hnustná!“
„Nikto o tom nevie.“ Jessica si vzdychla a naspäť jej hodila vankúš.
„Chcem vedieť kto to je. Je pekný? Sexi? Vysoký?“
„Zayn.“
„Čože? One Direction Zayn Malik?“ Jessica len prikývla a mala na tvári ten priblbý úsmev.
„Si v tom až po uši.“ Zasmiala sa Jessica a dala jej ruku okolo ramien.
„Takže dvaja čo?“
„Ja za to nemôžem, že sa po dlhej dobe objaví jeden, keď sa spoznám s tým druhým.“ Vankúš, ktorý po Jessica hodila Nicki si teraz Jessica pritláčala k hlave.
„Máš to ešte viac komplikovanejšie, než som si myslela, že je tvoj život.“
„A to nevieš ešte všetko.“ Nicki až teraz zavrela notebook a úplne sa sústredila na Jessicu. V izbe nastalo ticho a Nicki upierala pohľad na Jessica, ktorá nepravidelne dýchala.
„Vieš o mne úplne všetko a ja som sa dnes dozvedela o tebe veci, o ktorých si myslím, že vedela len Mandy a niekedy Justin, ako si hovorila. Tak čo tu môže ešte byť.“ Jessica chcela zmeniť túto tému, ale skôr než stihla niečo povedať, Nicki začal zvoniť telefón. Pozrela sa na ňu ospravedlňujúcim pohľadom a prešla k oknu, kde hovor prijala. Jessica si skontrolovala svoj mobil, ktorý mala na nočnom stolíku. Rozsvietili sa 2 nové správy.
*Dúfam, že sa dobre bavíš. Ale ľudia okolo chcú spať. L.* Jessica sa zasmiala a hneď rozklikla aj druhú.
*Louis si robí srandu ešte sú stále u mňa a nemôžem sa ich zbaviť. S.O.S* Táto bola od známeho čísla. Od Nialla. Jessica sa zas zasmiala, nad tým, akých má skvelých ľudí okolo seba, len keby bola aj skutočnosť taká skvelá. Nicki hovor zrušila a znova si sadla na posteľ, kde sedela predtým.
„Budem sa musieť už vrátiť.“ Ospravedlňujúco sa pozrela na Jessicu.
„To je v pohode. Naozaj si mi prirástla k srdcu Nicki.“
„To MOZNO. Čo možno, s určitou platnosťou môžem povedať, aj ja ty tajomná Jess, ktorá sa skrýva pod veľkou slupkou tej Jessici, ktorú pozná každý, ako dieťa šťastia.“ Jessica objala Nicki. Nicki si zobrala ešte všetky svoje veci a šli spolu k dverám.
„Aby som nezabudla, keby niečo 205 to istí.“ Zasmiala sa Nicki a už jej nebolo. *Dieťa šťastia* Tieto 2 slová Jessice chodili stále po mysli. Šťastia? Ani ho nepoznala. Vždy keď mala možnosť sa k nemu priblížiť, stalo sa niečo horšie. Už ho ani nechcela vidieť, pretože sa obávala reakcií okolia. Ešte spratala ostatné veci na zem a išla do kúpeľne, kde si dala dlhý kúpeľ. Keď vyšla z kúpeľne už oblečená v kraťasoch a dlhom tričku, konečne mohla ísť spať. Trápilo ju veľa vecí, ale už na ne nemala silu. Jej telo ich už neprijalo. Nie dnes! Dnes určite nie. Jej viečka pomaly klesali do hlbokého spánku.
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Po izbe sa rozliehali prvé tóny Help, I´m alive a Jessica sa snažila rukou nahmatať svoj mobil aby to mohla vypnúť. Jej oči boli stále zavreté a rukou sa snažila nájsť ten mobil. Keď sa jej to už konečne podarilo vypla budík a pomaly otvárala oči. Na mobily svietilo 7.30. Rukou si ešte raz prešla po tvári a pomaly sa posadila. Avšak uvidela aj na vrchu pár správ a neprijaté hovory. Rozklikla ich.
*Jess, nemôže to byť stále takto. Potrebujeme ťa aspoň počuť, sme tvoji rodičia.*
*Nerob mi toto. Vieš, že mi to ubližuje a aj v tomto stave.* -A vy ste nám neubližovali dosť?- Jessica na ostatné správy už nemala náladu. Boli vlastne už z 3 dní a stále sa len opakovali. Všetky ich zrušila a potriasla hlavou na znak nesúhlasu. Už ani jednu slzu. Už nie. Dosť ju to ničilo, celé jej vnútro, ale musela sa s tým vysporiadať, tak ako vždy. A na to najlepšie bol len čas, s ľuďmi, ktorých milovala. Po špičkách prešla do kúpeľne kde si dala rýchlu sprchu a ranná hygiena nemohla chýbať. Trošku sa primaľovala a už sa obliekala do pohodlných vecí. 

K tomu ešte biele okuliare, ktoré si nasadila hneď aj na oči.
Otvorila dvere, ktoré za sebou hneď aj zavrela a vedela za ktorou osobu má práve teraz ísť. Jej kroky ju viedli vpred až kým nezastala pred dverami na ktoré zaklopala.