EVERYTIME! 33

„Ktorý mikrofón?“ Podával jej dva po tom, ako sa všetci začali pobehovať po zákulisí a ona vyšla od maskérok a kostymérok. Jessica si prudko vydýchla a usmiala sa. Roztrasenými rukami si zobrala ten čiernymi , ktorý bol oblepenými malými tzv. diamantmi a nachádzali sa tam aj biele, ktoré dávali tvar mena Jessica. Keď si jej manažér všimol jej roztrasené ruky, zobral ju do svojho veľkého objatia. „Viem, že to zvládneš. Si predsa už veľké skvelé dievča, ktoré tam pôjde a ukáže celému tomuto svetu kto je. A fanúšikovia sú naozaj bláznivý už teraz a to tam je pred kapela. Som na teba hrdý.“ Jedna slza mu stiekla po líci po tom ako jej tieto slová hovoril do očí. Jessica tiež chcela plakať, lenže jeho pokrútenie hlavou a veľký úsmev jej v tom zabránili. Toto by jej teraz mali hovoriť jej rodičia, ak sa tak dajú ešte stále nazvať, ale teraz bola tak rozcitlivená, že by jej vôbec nevadilo skončiť v ich náruči ako malé dieťa a to si ani neuvedomovala čo sa stane. „Jessica, dievčatko moje.“ Jessica sa otočila a uvidela červenú, uplakanú tvár svojej mami, na ktorej už bolo vidieť, že sa jej bruško už trochu zaobľuje. Tak bojovala aby odtiaľto odišla, ale jediná jej reakcia bola, že otvorila náruč a hodila sa do náruče svojej mami. Slzy jej začali padať po tvári a už sa neovládala. Potrebovala ju. Nech si ktokoľvek hovorí, že je ťažké odpustenie, aj ona si to hovorila. Je ťažké, ale bola to jej mama. Jej mama, ktorá ju vychovávala, aj keď v klamstvách ale vychovala ju na to čo je teraz. Na každom koncerte bola s ňou a stála v prvej rade a tlieskala. A to isté aj jej otec. Všetka nenávisť sa skryla za tie slzy, ktoré im tiekli po tvári a začala ustupovať. Jessica zacítila za sebou ruky dvoch osôb a všetci boli tu teraz spolu. Všetci štyria, ako jedna veľká rodina. Bolo to pre ňu tak ťažké, ale už nevládala bojovať. Vzdala to. Bude to pre nich ťažké, ale vedela čo sa musí stať. Liam sa to musí dozvedieť za každú cenu. Utrela si posledné slzy a jej mama jej pošepkala do ucha. „Veľmi ma to mrzí, zlatíčko. Kebyže môžem spraviť niečo...“ Zo všetkého najviac, nechcela Jessica počuť práve teraz toto. „Ako sa darí drobcovi?“ Rýchlo ju prerušila a rukou jej prešla po vypuklom brušku. „Ryan o tom ešte nevie.“ Rýchlo povedala a pritiahla si svoj sveter bližšie k telu. Ospravedľňujúcim pohľadom sa pozrela na Jessicu, ktorá si len vzdychla. „Kedy to všetko skončí.“ Nezmyselne pokrútila hlavou, ale jej mama si zobrala jej tvár rýchlo do rúk. „Tvoj otec bol túto vec riešiť už v Londýne a veľmi dobre vieš aj u koho. Nechce to. Nechce aby sa Liam dozvedel, že má ešte nejakých iných súrodencov a, že jeho otec nie je jeho otec. Vyslovene za to prosila Jess. Nemôžem nič spraviť.“ Smutne sa na ňu pozrela, avšak Jessica cítila, že tu nie je šte niečo v poriadku. „Čo sa deje?“ Nervózne si začala hrýzť vnútornú stranu líca. „S tvojim otcom si nachádzame spoločnú cestu odvtedy ako si odišla Jess. To všetko sa deje vďaka tebe. Si úžasné dieťa a po celých tých rokoch naša láska nebola taká silná ako je teraz.“ Jessica sa otočila dozadu, kde stál jej otec s Ryanom a horlivo o niečom diskutovali. Prebehla očami znova na svoju mamu. „A čo ten muž s ktorým čakáš dieťa?“ „Má tiež svoju rodinu. Bolo to všetko veľmi nepremyslené Jess. Boli sme tak zaslepení a robili asi svoju najväčšiu chybu života, ale všetko sa vracia do poriadku. Tvoj otec chce vychovávať toto dieťa a keď sa ti skončí turné, všetci budeme zas a znova bývať v našom novom dome, ktorý sa chystáme kúpiť.“ Usmiala sa Jessicina mama a Jessica ju ešte tuhšie objala. Všetky výčitky a nenávisť zmizli. Tak rýchlo, že si to ani nestihla uvedomiť. Jej pľúca dýchali teraz už jednoduchšie a dych prúdil rýchlo dnu a von. Bez výčitok. „Počkať, počkať, počkať... Jessica, čo si to spravila so svojou maskárou. Dievča, bol rýchlo sem, musíme všetko dať do poriadku. Nič nestíhame. Zas.“ Začal rýchlo stresovať jej maskér a už ju rýchlo strkal k sebe do maskérne. Jessica sa sama zasmiala po tom ako si sadla do kresla na svojom odraze zo zrkadla. „Dievčatá a tie ich slzy.“ Odfŕkol si, na čom sa Jessica začala smiať ešte viac. ------------- „Wau...“ Jessica sa otočila k dverám, odkiaľ vychádzali tieto slová od...