Pri západa slnka 27

Harry už netrpezlivo poklepával nohou a stále sa pozeral na mobil na hodiny. ,,Čo si nervózny?´´ spýtal sa podráždeným hlasom Luk, pretože nervozita, ktorá vyžarovala z Harryho ho rozčuľovala, pretože už aj on začínal byť nervózny. ,,Ja neviem...len, že tu už dávno mala byť.´´ Povedal Harry. ,,Na, choď za ňou, lebo ma z teba porazí. Možno dostala defekt, alebo niekde zapadla...´´Luk hodil Harrymu kľúčiky od auta. ,,Asi.´´ zašepkal Harry. ,,Kde je toľko?´´ prišiel ku stolu Mark. Už aj on bol z toho všetkého na nervy. Stále za ním niekto chodil a pýtal sa ho, kedy konečne príde to sedlo, lebo bez neho nemôžu začať s tombolou. ,,Harry, prosím ťa, choď po ňu, lebo ma tu z toho porazí.´´ Prikázal Harrymu Mark a on sa bez slova zdvihol a išiel k autu. Presne toto potreboval počuť. Bál sa, aby potom naňho nebola Karin nahnevaná, aby mu to nevyčítala....Jednoducho, aby si nemyslela, že ju podceňuje. On sa o ňu len bojí a chce vedieť kde je, s kým je, čo robí. Nie preto, že žiarli, ale preto aby jej mohol pomôcť, keby sa niečo dialo. Aby mohol spokojne dýchať s vedomím, že je v poriadku. Prstami poklepával na volant do rytmu hudby. Harry vystúpil z auta. Všade ticho, pozhasinané. Prešiel po verande a chcel otvoriť dvere, ale tie sa otvorili sami. Striaslo ju. Cítil sa ako v nejako horore. Takto vždy začínala v hororoch krvavá scéna. Však ja ti dám. Viem, čo chceš spraviť. Nastrašiť ma, ale to ti nevyjde, zato. Pomyslel si Harry a s úsmevom na tvári vkročil dnu. ,,Halooo, zlato kde si. Ja viem, že sa chceš hrať, aj ja by som sa rád. Ale strýko je už naštvaný, že si mu to sedlo nedoniesla. Má už nervy......No ták vylez. Odvezeme ho a potom sa môžme vrátiť a hrať akokoľvek len chceš.´´ poslednú vetu povedal Harry so smiechom, presne vedel o aké hry by išlo. Ticho. Nič. ,,Tak fajn.´´ zakričal so smiechom Harry a zasvietil v miestnosti. Pohľad mu hneď padol na krvavú stopu na zemi priamo pred ním. Pohľadom išiel po stope kvri na dlážke. Pohľad sa mu zastavil. Zhlboka sa nadýchol. Pichlo ho v hrudi. Otočil sa a zavrel oči. 3x sa nadýchol a vydýchol v snahe presvedčiť sa, že to, čo práve videl je iba sen. Zlá predstava. Pomaly sa otáčal, ale ten strašný obraz tam ostal. Štípol sa do ruky. ,,Nie, Bože, to nesmie byť pravda.´´ Zašepkal do ticha, ktoré sa vznášalo miestnosťou. Na zemi, pri stene sa chúlilo nahé telo jeho priateľky. Celé dobité, krvavé. Všade naokolo bola krv. Chrbát mala samú modrinu a škrabance, po stehnách jej stekali pramienky krvi. Celé telo sa mu striaslo. Rýchlo sa k nej rozbehol. Opatrne sa jej dotýkal. Nevedel, či sa jej vôbec môže dotknúť, aby jej neublížil. Odhrnul jej vlasy z tváre a zhrozil sa. Tvár mala samú modrinu, prekusnutú peru. ,,Vzchop sa Harry!´´ Opatrne jej nahmatal na krku tepnu. Vydýchol si, keď cítil, že dýcha. Rýchlo schmatol z pohovky deku a prikryl ňou Karinine telo. Vytočil záchranku a čakal. MInúty sa mu zdali ako hodiny. ,,Nemôžem o teba prísť. Nemôžem...´´ opakoval stále dookola.