Pri západe slnka 29

Harry si ani neuvedomoval, ako rýchlosťou ide po meste. Prešiel cez 3 červené, cez 5 zákazou, skoro zrazil 2 ľudí. Na nič nehľadel. Podstatná pre neho bola Karin. Ona . Iba ona. Zastavil pred nemocnicou a čo keď na vozíčkarských miestach. Nech si počkajú. Harry vtrhol do nemocnice a bežal hneď na informácie. ,,Práve mi sem doviezli priateľku. Sanitkou. Kam mám ísť? Ako je na tom? Kde ju nájdem?´´ ,,Pane, upokojte sa..´´,, Upokojiť? Veď jej ide o život ako sa môžem upokojiť?´´ skríkol Harry, až sa pár ľudí otočilo. ,,Pane, upokojte sa prosím. Najprv mi povedzte ako sa volá.´´ ,,Karin..´´ ,,Počkajte, teraz ju doviezla sanitka?´´ ,,Áno.´´ ,,Tretie poschodie, naľavo. Ale budete musieť počkať vonku. Dnu vás nepustia...´´Sestričkine slová zanikli vo vetre. Harry už nepočúval, bežal po schodoch. Bral ich po dvoch. Ísť výťahom nebral do úvahy. Cesta by pre neho bola nekonečná. Konečne vybehol na tretie poschodie. ,,Ako to hovorila?....naľavo.´´ Zahol za roh a bežal ďalej. Ale jeho maratónovy beh za láskou zastavila sestrička. ,,Kam letíte?!´´ ,,Za priateľkou, teraz ju sem priviedla záchranka.´´ Sestričkino zachmúrené čelo sa vyrovnalo. ,,Ach tak...´´ Harrymu sa jej náhla zmena nálady ani jej odpoveď nepozdávala. ,,Čo je s ňou? ´´ ,,To vám ešte neviem povedať, pán...´´ ,,Styles.´´ ,,Styles. Ak chcete počkajte tu.´´ s týmito slovami opustila Harryho a nechala ho tam stáť samého. Muky ho začali zožierať. Niečo sa deje. Niečo určite. Inak by sa tak nezachovala. Harry sa začal prechádzať po chodbe hore, dole...dobre, že pomaly do zeme dieru nevyhodil. Keď sa chodbou rozoznel  hlas osoby, ktorú teraz potreboval. ,,Harry.´´ Mark pribehol k nemu a bez slova ho objal. Harry mu oplatil pevné objatie a potichu sa mu zavzlykal do košele. kašlať na to, že sa na neho všetci pozerajú. Kašlať na to, že reve. Jeho láska bojuje o život. A to len kvôli nemu, lebo neprišiel skôr. ,,Harry, nie je to tvoja chyba.´´ Prehovoril k nemu Markov hlas. Akoby mu čítal myšlienky. ,,Poď sadni si a povedz mi všetko, sa stalo.´´ Harry sa neochotne posadil a pustil sa do rozprávanie. Markom a Lukom každým jeho slovom prechádzala väčšia a väčšia vlna hnevu.
Minúty sa menili na hodiny. Harry už nevedel, čo robiť. Karin bola na operačke už dve hodiny a nikto mu nechcel povedať, čo sa stalo,čo sa dele za tými veľkými dverami. V tom sa otvorili dvere. Bon vychádzal muž v zelenom obečení. Čím bol bližšie tým bolo Harrymu ťažšie. Na jeho tvári sa nedalo čítať nič dobré. ,,Čo je s ňou?´´ vyletelo z Luka hne´d ako pri nich doktor zastavil. Doktor sa otočil na Harryho. ,,Je mi to ľúto.....vaša sestra to nezvládla. Stratila príliš veľa krvi....mala až príliš ťažké zranenia na to, aby prežila.... je mi to ľúto.´´´Doktor krátko ale silno chytil Harryho za rameno. No Harrymu zamrel svet. Stál na mieste a díval sa do zeme. Po tvári mu stekalo horúce more. Chodbou sa nieslo ťaživé ticho. Každý si začínal uvedomovať ten fakt, ktorý im bol práve oznámený......,,Už tu nie je. Navždy.´´  ..............