Pri západe slnka 34

Jeho telo tam len tak nehybne ležalo. Nevedela, čo má spraviť. Ísť za ním? Alebo nie? Pomalými krokmi prekonávala vzdialenosť medzi nimi. Prišla k posteli. Nohy ju už nevládali držať a tak sa posadila a stoličku vedľa postele. Dlhú chvíľu sa na neho len pozerala. Bála sa ho dotknúť, bála sa, že mu ublíži. Po chvíli ho chytila za ruku. Po tvári jej tiekli slzy. Nechcela aby to takto dopadlo. Takto nie. Slzy dopadali na prikrývku. Ľahla si na posteľ, rukami hriala Harryho chladnú dlaň a plakala. V hlave sa jej prehrávali všetky krásne chvíle, ktoré spolu zažili. Nevedela, ako sa na neho teraz pozrie. Cítila sa tak špinavo. chcela to zo seba zmyť ale nevedela ako. Prístroje zrazu začali blbnúť. začali rýchlejšie pípať. Zmätene sa pozerala z prístrojov na Harryho a naspäť. Cítila, ako sa jej pohli v dlani prsty. ,,Prebúdza sa!´´ Dych sa jej zrýchlil. Harry pomaly otvoril oči. Poobzeral sa naokolo. Bolo na ňom vidieť, že je dezorientovaný. ,,Harry...´´ zašepkala tíško. Prístroje začali pípať ešte viac. Harry pomaly otočil hlavu smerom ku Karin. ,,Karin...´´ povedal takmer nečuteľne tichým a chrapľavým hlasom. Obom po líci tiekli slzy. Karin sa opatrne postavila. Naklonila sa nad neho a opatrne pritisla svoje pery na jeho. Pery mala dotrhané a bolesť jej spôsobovalo už len to, že musela rozprávať. Jej horúce slzy dopadali na jeho chladné líca. ,,Milujem ťa.´´ zachrapčal jej do pier jej milovaný. Vedela, že je to pravda, vedela, že je k nej úprimný. No ona? So sklonenou hlavou si sadla na posteľ vedľa Harryho. Dívala sa všade možne len nie na neho. Harry sa na Karin nechápavo pozeral. Začínal sa báť toho, čo sa tu dialo. ,,Karin? Čo sa deje?´´ vždy mu to oplácala....ale teraz nie, niečo sa deje.Nepáčilo sa mu to. ,,Karin.´´ opatrne ju chytil za ruku. No ona si tú svoju odtiahla. ,,Karin, prosím, čo sa deje?´´ Uplakanú tvár odvrátila od neho. Harry sa s ťažkosťami nadvihol na posteli a obrátil si Karininu tvár na seba. ,,Zlatko...´´ Harry pochopil, keď sa od neho Karin odtiahla. ,,Karin. Nezáleží mi na tom, čo sa stalo.´´ ,,Ale mne hej!´´ ,,Karin, nemyslel som to tak.´´ ,,Nie a potom ako?!´´ Karin sa o oktávu zvýšil hlas. ,,Myslel som to tak, že vidím, že ťa to trápi, že ťa to zožiera. Ani si nevieš predstaviť to, ako som si to vyčítal. Že som ti tam dovolil ísť samej, že som neprišiel skôr, že som ho hneď nezabil. Najradšej by som za teba dal život. Spravil by som hocičo len aby som to navrátil..... Karin ale nech sa stalo čokoľvek moja láska je k tebe rovnaká. Milujem ťa tak isto ako predtým. Dokonca ešte viac, Karin neobracaj sa mi chrbtom. Karin milujem ťa a nechcem o teba prísť.....´´ Karin sa  celá triasla. Snažila sa v sebe udusiť plač a vzlyky ale nedarilo sa jej to. ,,Tak sa hanbím.....To jediné cenné, čo som ti mohla dať. Moje jediné bohatstvo...to je .... cítim sa taká špinavá..... ja...´´ Karin plakala. Nemalo cenu skrývať slzy. Harry ju s ťažkosťou objal. Ale všetky tie bolesti, ktoré ním teraz lomcovali stáli za to. Jeho láska bola teraz na dne a on jej musel pomôcť. Objal ju a začal sa s ňou kolísať zo strany na stranu. ,,Milujem ťa a navždy budem.... ´´