EVERYTIME! 39

Pomaly sa striedala minúta za minútou a blížil sa večer. Odbíjali posledné minúty k 19:00 a Jessica sa stále pozerala na svoj obraz v zrkadle. Narovnala si tričko, ktoré sa jej medzičasom znova vyhrnulo nahor a nasucho prehltla. Nevedela prečo sa toto deje. Nikdy nemala strach ísť von a už vôbec nikdy nemala strach tráviť nejaký čas s Justinom. Veď je to Justin. Tak čo sa zmenilo. Najlepší kamaráti. Bolo to kvôli tomu, že už si nie sú takí blízky? Alebo preto, že mali obaja už svoje vlastné životy. Vlastných fanúšikov, kariéru? Nezmyselne pokrútila hlavou nad všetkými myšlienkami a posledný krát sa pozrela do zrkadla. Na boku sa jej kolísala malá kabelka, v ktorej mala ostatné veci.

Na oči si stiahla okuliare z vlasov. V zadnom vrecku jej začal zvoniť telefón, ktorý prstom po obrazovke odblokovala a prijala hovor.

„Meškááš.“ Zatiahol, ten jeho sladký hlas v telefóne.

„Nie, to ty si len prišiel skôr.“ Zasmiala sa Jessica a počula aj Justinov smiech na druhej strane linky.

„Stále taká istá. Ak si nepohneš, myslím, že moje autíčko tu už nebude.“

„Si tu autom?“ Nadvihla obočie, aj keď vedela, že ju určite nevidí a zavrela za sebou dvere od izby a kartu si vložila do kabelky.

„Len si pohni.“ Rýchlo hovor ukončil Justin a Jessica si len hlboko povzdychla. Vzala si výťah a to už jej ochranka otvárala predné dvere, aby sa mohla dostať do Justinovho auta. 

„Pekné autíčko.“ Usmiala sa na neho Jessica, po tom ako nastúpila do auta a pohodlne sa usadila na koženej sedačke. 

„Je moje, čo čakáš.“ Justin jej úsmev oplatil, ale to už auto vyštartovalo spred hotela plnou rýchlosťou, pretože paparazzi začali byť príliš dotieravý.

„Takže kam?“ Otočila sa na neho  Jessica a rýchlo mu zobrala jeho šiltovku z hlavy a nasadila si ju ona.

„Len pre tentokrát.“ Ukázal na šiltovku na Jessicinej hlave. 

„ A keďže nám pomaly zapadá slnko, viem kde bude asi najpríjemnejšie miesto.“ 

„Len ma nezabi, inak si môžeš ísť ktorým smerom ísť chceš. Nechávam sa prekvapiť.“

„Neverím, že som sa práve vyhol: Veď mi to Justin už povedz, inak potom nevystúpim z auta.“ Justin napodobnil jej hlas a Jessica ho udrela lakťom do ruky.

„Nebuď na mňa hnusný Bieber, inak to auto hneď zastavím a predám ťa tvojim fanúšičkám.“

„Vieš o tom, že keby si ma naozaj predala, tak sa staneš najbohatším človekom na svete?“ Justin sa začal smiať. 

„Niekto tu má väčšie ego však?“ Jessica sa na neho natočila a oprela sa chrbtom o bočné dvere. 

„Chceš si ho vyskúšať?“ 

„Koho?“ Spýtala sa nechápavo  Jessica.

„Môjho miláčika.“ 

„Ehm.“ 

„Moje auto Jess. Moje autíčko.“  Justin na ňu mrkol a ona si len pridržala šiltovku viac pri tvári. Nepotrebovala aby ju videl ako sa červená. Čo to je s ňou. Vždy myslí viac na... Rýchlo pokrútila hlavou a začala hypnotizovať volant.

„Bojíš sa?“ Trošku s iróniou predniesol Justin.

„Nie, čoho by som sa mala báť. Je to len auto.“ Odfŕkla si Jessica a napravila si šiltovku, ktorá jej začala padať. 

„Bojíš sa.“ Tentokrát to Justin predniesol viac ako konštatovanie, aby si to uvedomil, pretože nechápal, kto by sa mohol báť áut.

„Znova si vymýšľa...“

„Naučím ťa to.“ 

„Nie.“

„Ano.“ 

„Nie.“

„Ano.“

„Bojis sa.“

„Ano a nie je na tom nič zlé.“ Jessica sa vražedne pozrela na Justina. Neznášala keď hral tieto hry a pomocou nich zistil vždy to čo chcel. 

„A preto ťa to naučím.“ Zasmial sa Justin a pomaly odstavoval auto na krajnici.

„Máš vodičák však?“ Neisto sa spýtal Justin, keď mu došla podstata, prečo možno Jessica nejazdí.

„Justin.. Nie!“ Justin sa na ňu pozrel psím pohľadom a Jessica ho za čelo odstrčila do sedačky. 

„Len raz.“

„Viac by som ti ani nedovolil. Nevidíš toto zlatíčko?“ Vzdychol si a to už otváral dvere aby prešiel na druhú stranu, na sedačku vedľa vodiča. Jessica sa veľmi nenamáhala takže tú medzeru pokojne preliezla. 

„Tomuto sa hovorí lenivosť.“ Skonštatoval Justin a Jessica len vyplazila jazyk. Obaja si zapli pásy a Jessica pomaly auto znova naštartovala.

„Opováž sa ma buzerovať.“ Vztýčila výhražný palec jeho smerom. 

„Sľubujem.“ Milo sa na ňu usmial a Jessice prebehli po celom tele zimomriavky. Mal tak úžasný ús.. Znova sa rýchlo spamätala, kým by začala nad Justinom premýšľať viac a prešla do pruhov na ceste.

„Jess?“  Ona len prítomne prikývla hlavou. 

„Toto autíčko, ktoré potrebuje rýchlosť takto týraš?“ 

„Donútil si ma ísť ako prvý po vodičáku autom, tak sa nesťažuj.“

„Nikdy si to nechcela vyskúšať?“ Hryzol si do pery Justin a pozrel na Jessicu. 

„Možno, ale posledné obdobie mám strach za všetko.“ Usmiala sa Jessica a Justin sa usmial tiež. Vždy to tak robil. Bol to ako reflex. Vždy keď sa usmiala ona, usmial sa aj on. Položil ruku na páku, kde sa nachádzala aj Jessicina a jemne ju stlačil. Jessice začínalo byť srdce čoraz rýchlejšie, ale nechcela odvrátiť pohľad od cesty. 

„Ver mi.“ Justin jej zašepkal do ucha a Jessicou znova prešiel ďalší prúd zimomriavok. Potiahol páku a auto si začalo pýtať väčšiu rýchlosť a Jessica začala cítiť adrenalín. Zatláčala pedál na plyn, čoraz viac nadol a cítila Justinove prsty na jej hánkach, ako tam vytvárali malé kruhy. Usmiala sa sama pre seba a druhou rukou, ktorú mala na volante, ním začala točiť. Začínalo sa jej to páčiť a adrenalín ešte viac koloval v jej žilách. Pevnejšie uchopila volant a auto sa už rútilo obrovskou rýchlosťou po diaľnici. Obehnuté autá už vytvárali len nejasnú šmuhu za nimi, ale to nikoho netrápilo. Justinov pohľad zamestnávala Jessica a to ako z nej dokázal vycítiť uvoľnenie. Bola tak jemná a tak dokonalá. Jej pery sa pohybovali v pravidelných výdychoch a pár krát pomedzi to si uhryzla do pery. Tak rád by ju pobozkal a cítil tie jej jemné pery na svojich. Ale bál sa jej reakcie. Nechcel ju stratiť. Po pár minútach sa konečne vrátil do reality a uvidel akou rýchlosťou Jessica ide.

„Jess, si si istá?“ Spýtal sa trošku neisto, keď si uvedomoval, že sa blížia k mostu, kde sa nachádza len jednoprúdovka. 

„Jess..“ Jessica si zahryzla do spodnej pery a presne vedela, čo chcela spraviť. Nikdy si nebola ničím taká istá. Presne ako sa objavovala prvá konštrukcia mosta a cesty sa zbiehali, Jessica prudko auto otočila doprava, kde sa nachádzala malá cesta, okolo mora.

„To si snáď robíš srandu, už som si myslel, že nás chceš zabiť.“ Prudko vydýchol Justin. Hlavu si oprel o zadnú opierku na hlavu, keď Jessica zastavila auto. 

„Ja som to dokázala.“ Jessica si povedala sama pre seba a stále sa dívala pred seba.

„Jess, ako si vedela, že tam bola ešte cest...“

„Justin...“ Vypískla a hodila sa mu okolo krku. Justin len nechápavo pozeral ale objatie jej opätoval. V žiadnom prípade mu táto situácia nepripadala bláznivá. Stačilo mu ak mohol stráviť čas s Jessicou a už sa mohlo diať čo len chcelo. Dôležitá bola len a len ona.  Jessica mu dýchala na krk a to mu spôsobovalo ešte viac zimomriavok, ale musel sa usmievať. Jej vôňa mu zapĺňala pľúca.

„Jess..“

„Sľúbila som si, že nikdy nechcem viac šoférovať. Vlastne neviem ani prečo, ale dnes som to v sebe prebúrala. Prebúrala som tu stenu, ktorá mi všetko zakazovala a nechcela som už nikdy viac, nič vyskúšať. Ale dnes vďaka tebe sa to zmenilo. Ani nevieš aká som ti vďačná.“ Jessica sa na konci odtiahla od Justina a dala mu jemnú pusu na líce, ale to už Justin nevnímal. Jeho pohľad padal na jej pery a začal sa k nej približovať. Jessica zacítila jeho vôňu a prudko sa jej nadýchla, takže ju už vnímal každý jej zmysel. Všetko bolo pre ňu ako keby nové. Akoby sa nikdy so Zaynom nebozkávala. Vlastne ona na Zayna ani nemyslela.  Keď už sa ich pery približovali, konečne sa aj spojili. Začali sa pohybovať v slabých a jemných pohyboch, ale pre nich to bolo niečo neskutočné. Tak dlho sa poznali a nikdy si toto neuvedomovali. Nikdy nie to, čo bolo medzi nimi. Ako keby všetko to čo mali v sebe odrazu vypuklo a cítili sa obaja zraniteľní a predsa aj chránení. Justin si chytil jej tvár do rúk a pomalými pohybmi prstov krúžil na jej lícnych kostiach. Jessica sa do bozku usmiala, ale v žiadnom prípade sa ani jeden z nich nechcel odtrhnúť a skončiť to.