EVERYTIME 40

Jessica sa vrátila na hotel s priblbým úsmevom, ktorý nechcel zmiznúť. Nerozumela tomu. Keď sa už nachádzala vo výťahu, oprela sa chrbtom o jednu jeho stranu a prsty si položila na pery. Ešte stále tam cítila tie jeho, ako sa jej dotýkali. Jeho prsty na jej tvári. Jeho vôňu. Dvere sa otvorili a ona s pomalým krokom podišla k dverám na ktoré zaklopala. Otvorila jej dvere usmiatá hlava Nicki.
„Poď rýchlo dnu.“ Zatiahla ju dovnútra a obe si sadli oproti sebe na pohodlné jednomiestne sedačky.
„Tákže?“ Začala Nicki aby povzbudila do reči Jessicu.
„Bola som vonku s Justinom.“ Jessica sa stále neprestávala usmievať od ucha k uchu.
„Ty si ho pobozkala!“ Nicki si posunula sedačku úplne blízko tej Jessicinej. Jessica len neprítomne prikývla, no potom sa zarazila.
„Ja som ho nepobozkala! Bolo to také spontánne. Ten moment to chcel.“
„Jess a čo Zayn!“ Na Jessicu sa dovalili pocity viny. Až teraz, keď to počula z úst Nicki, ako to znie cítila sa hrozne. Úsmev jej z tváre opadol a ona si dala hlavu do rúk. Cítila sa tak zničene, že nevedela ani či ma plakať alebo sa ísť hodiť pod prvé auto na ceste. Nicky si sadla na opierku jej sedačky a objala ju. Jessica až teraz na jej ramene, začala plakať a malé kvapky stekali po jej líci.
„Nemyslela si na neho však?“ Milým hlasom začala Nicki čím Jessica začalo stekať viac a viac sĺz, ktoré sa nedali zastaviť.
„Miluješ Justina.“ Pokojným hlasom to Nicki priznala Jessice, ale Jessica to stále nevedela pochopiť. Nebolo to v tomto. Nebolo to v Justinovi. Nebolo to dokonca ani v Zaynovi. Bolo to v nej! Ona tu bola tá najhoršia, ktorá ničila a zahrávala sa so všetkým.
„Je mi zo seba zle.“ Nicki sa rýchlo vzpriamila a otočila si Jessicu pred seba.
„Ak toto ešte niekedy pozrieš, budem nutná dať ti facku.“
„Zaslúžim si ju. Hrám sa s niečím čo nikdy nebude moje a nakoniec stratím všetko.“
„To nie je pravda. Ja tu budem pre teba vždy.“
„Jess... Pozri na mňa.“ Jessica sa s uslzenými očami pozrela na Nicki.
„Spravíme si dohodu dobre?“ Povzbudivo sa na ňu usmiala a Jessica len pokrútila nesúhlasne hlavou.
„Ale áno. Odo dnes sa nebudeš bozkávať s Justinom a už vôbec nie so Zaynom, kým si všetko nepremyslíš. Viem, že teraz už s tebou nebudem, pretože tu budem musieť ostať a ty pokračuješ ďalej, ale ja sa vždy všetko dozviem, ber to na ohľad. Viem, že to bude teraz ťažké, ale teraz si budeš užívať, jasné? Nikto ti v tomto nemôže zabrániť a ty si konečne prečistíš myseľ. Pôjdeš za rodinou, stretneš sa s ostatnými, znova začneš žiť... Hlavne nebudeš myslieť na nich dvoch. Aj keď ich to bude bolieť, ale je to to najlepšie pre teba. Jasné? A nakoniec to ostane v tom, že ten ktorý ťa ma radšej bude pri tebe až do úplne konca.“ Po dlhom monológu sa Nicki usmiala na Jessicu a napravila jej prameň vlasov, ktorý jej stál na hlave.
„Hrozne sa podobáš na Mandy.“ Usmiala sa Jessica a oprela si hlavu dozadu na opierku. Nicki sa len usmiala a poklepkala jej po kolene.
„Takže?“
„Ublížim im a so Zaynom, sme sa už tak veľmi našli. Všetko išlo úplne skvele.“
„Ale niečo v tom chýba a možno bude dokonca Zayn, prvý ktorý si nájde hneď niekoho iného.“
„Toho sa bojím najviac, čo ak si nájdu obaja niekoho. Čo bude potom so mnou?“
„Jess, na svete žije toľko chalanov, ktorí by chceli s tebou chodiť. Ty sa máš čo najmenej báť, že ostaneš sama.“ Nicki žmurkla na Jessicu a v tom niekto zaklopal na dvere.
„Idem len otvoriť.“ Usmiala sa Nicki a rýchlym krokom prebehla k dverám, ktoré hneď aj otvorila.
„Niall?“
„Ahoj, nó, ja som len chcel... že... či by sme neskočili niekam alebo tak..? Ale ak nechceš.. Ja môžem..“ Niall hovoril, tak nervózne, že to počula aj Jessica, ktorá sa hneď postavila. Poklepala Nicki na ramene a objala ju.
„Užite si večer.“
„Nie Jess ostaň tu, ja pôjdem teda za chalanmi.“ Povedal sklesnuto Niall, ale Jessica si len povzdychla.
„Jasné že nie. Aj tak som už unavená, takže bavte sa.“ Usmiala sa a to už bežala k výťahu. Výťah sa zastavil až na jej poschodí, kde vystúpila a bežala smerom k svojej izbe. Z kabelky si vytiahla kartu, ktorou otvorila dvere.
Kabelku si odložila na posteľ a zasvietila si malú lampičku na nočnom stolíku, ktorá osvetľovala celú jej izbu. Do reprákov si zapojila telefón, ktorý začal hrať celý zoznam pesničiek.
Podišla k zrkadlu a tam si pozerala svoj krk, na ktorom sa nachádzala malá modrinka. Len si povzdychla, keď začala myslieť čo sa tam potom stalo.
                                                        ------------Flashback ---------------------

Obaja sa od seba odtiahli a ich dychy sa navzájom pretínali. Boli opretí o operadlá na hlavu a dívali sa pred seba.
„Myslím, že...“ Justin chcel niečo povedať, ale Jessica ho prstom, ktorý mu položila na pery zastavila a pokrútila hlavou.
„Nekaz to Justin zbytočnými slovami.“ Znova sa usmiala sama pre seba.
„Zajtra odchádzam.“ Nakoniec prehovoril Justin, ktorému tiež úsmev nezmizol. Bolo to pre neho ešte lepšie, ako čokoľvek, čo si predstavoval. Bolo to, ako keby k sebe patrili stále.
„Justin!“
„Prepáč, ale musel som ti to povedať.“ So súcitným pohľadom sa na ňu pozrel. Chytil ju za ruku, ktorú mala položenú na koženom operadle.
„Jess, som tu stále pre teba. Stačí jeden telefonát a som tu.“ Justin sa na ňu usmial a dal jej bozk na čelo.
                                                        ---------------- ---------------------

Nemôže to robiť. Už viac nie. Možno už ani oni nebudú toľko trpieť po tom všetkom. Nájdu si niekoho, kto bude pre nich ten lepší.