utorok 9. apríla 2013

Pri západe slnka 38


Karin sedela vo svojej izbe na posteli. Pozerala sa do steny a hrýzla si peru. Keby odtiaľ neodišla asi by sa neudržala. Tak strašne po ňom túžila, vedela že on je ten pravý. Bolo to zvláštne hovoriť teraz. Väčšinou to dievčatá hovoria, keď je reč o ich poprvom, ale Karin? Ju si vzal niekto úplne iný, násilím. No túžila sa vložiť do Harryho rúk. Mala pocit, že teraz je ten pravý čas. Práve teraz, tu a v tejto chvíli. Karin sa postavila a rýchlosťou blesku vbehla do sprchy. Bola celá ulepená od potu z celého dňa. Hodila si rýchlu ale precíznu sprchu. Potom svoje telo natrela levanduľovým krémom. Len v osuške prebehla do svojej izby. Tam na seba natiahla džínsové kraťasky a tielko. Vlasy si rozfrkala, aby z nich vytriasla čo najviac vody a nechala ich voľne usušiť.  Pleť mala opálenú od slnka pri práci na vonku. Nepotrebovala make-up. Len na oči si naniesla trochu už aj tak vysušenej špirály  Tu na ranči sa nemala pre koho maľovať, tak načo si kupovať nové. Teraz toho už aj ľutovala. Ešte na seba strekla svoju obľúbenú voňavku a posledný krát sa pozrela do zrkadla. ,,Tak Karin, teraz sa vzchop.´´ povedala si sama pre seba a vyšla na chodbu. Prišla pred dvere do Harryho izby, s roztrasenými rukami chytila kľučku. Ešte sa 3x zhlboka nadýchla, aby si dodala odvahu a potom ju stlačila. ,,Harry?´´  s jemným hlasom zavolala do izby. ,,Uhmm. No? Počkaj! To si ty Karin? Och, to frasa.Počkaj chvíľu, prosím!´´ povedal Harry celý v rozpakoch. Rýchlo zo seba zhodil spodky a odkopol ich pod postel, zo zásuvky vytiahol druhé a bleskovou rýchlosťou ich na seba natiahol spolu s džínsami. ,,No...poď.´´ Karin pomaly vstúpila so izby a zavrela za sebou dvere, o ktoré sa oprela. Obaja tam len stáli a pozerali všade možne len nie na seba. ,,Uhmm.´´´odkašľal si Harry. ,,Potrebuješ niečo zlato?´´ ,, No ja....´´ Karin si zahryzla do pery a sklonila hlavu. Roztrasené ruky radšej skovala za chrbát. ,,Ja chcem sa ospravedlniť za ten môj útek.´´ ,,Och zlato, nemusíš sa mi za nič ospravedlňovať. Počkám na teba, dám ti času koľko len budeš chcieť .´´ Harry pristúpil ku Karin a dvoma prstami jej zdvihol za bradu tvár. dal jej jemnú pusu na nos a zadíval sa jej do očí. ,,Milujem ťa.´´ zašepkal. Karin zavrela oči. Chcela tým zabrániť slzám aby sa dostali na povrch. Slzám, dojatia. ,,Nezaslúžim si ťa.´´ odšepkala mu späť a pritúlila sa k nemu. ,,Čo to hovoríš? To ja....´´ Harry nestihol dohovoriť, pretože Karin ho umlčala bozkom. Pomaly sa od Harryho odtiahla. No on ju chytil za tvár a vyžiadal si ďalší bozk. Ďalší, ďalší a ďalší ......

1 komentár: