,,Čo, teraz? Luk, ledva stojím na nohách. Sadneme si do kresla a pozrieme futbal. Poď.´´ Mark sa snažil prejsť okolo Luka, ale ten sa mu vždy postavil do cesty. Mark zabočil doprava, Luk tiež. Doľava, Luk tiež. ,,Luk, čo sa deje? Okamžite mi uhni.´´ ,,Nie, ja šoférujem a poď už.´´ Luk rýchlo zobral kľúče z poličky a zabuchol za sebou dvere. Marka otočil na päte a dotlačil ho k autu. Hoci neochotne ale nakoniec nastúpil. Luk naštartoval s víťazným pocitom, že to dokázal, keď sa Mark zasekol. ,,A čo tí dvaja? To ich tu chceš nechať samých? No to istotne nie!´´ a už sa dotýkal kľučky, že vystúpi. ,,Ale oci, nevidel si Harryho? Sedel v obývačke na gauči a už pomaly spal. Karin vraj ledva vyliezla do postele a už spala...a k tomu Harry je taký spálený, že by sa ani o nič nepokúsil. Tak sa prosím ukľudni a trochu im dôveruj, veď sú už dospelý.´´ Mark síce s nechuťou ale aj tak poslúchol a nakoniec ruku z kľučky stiahol a Luk mohol vyštartovať.
V tej dobe a domom niesly hlasné vzdychy. Karin ešte nikdy nezažila nič také. Až v končekoch prstov na nohách cítila brnenie, ktoré sa jej nieslo celým telom. Harry bol neuveriteľne jemný a citlivý. Teraz si Karin bola istá, že jej rozhodnutie bolo správne.
Keď sa obaja dotkli hviezd Harry si ľahol vedľa Karin a preplietol si s ňou prsty.
Cítil sa tak neuveriteľne nadpozemsky. ,,Vieš Karin, si osôbka, pre ktorú by som bol schopný zabíjať aj milovať. Si poklad, ktorý mi spadol z neba. Chcem s tebou prežiť zvyšok života. Milujem ťa.´´ Karin sa k nemu otočila, ale nezmohla sa ani na slovo. Len horko-ťažko v sebe udržiavala slzy. Nahla sa k nemu a pobozkala ho. ,,Ešte nikto nikdy mi nepovedal nič také krásne. Milujem ťa až za hrob.´´ Harry jej jemne zotrel slzu, ktorá si vybojovala cestu na svet. Pritúlil si ju k sebe do náručia a hladením po chrbte a tichúčkym spievaním presničky ju uspal.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára