EVERYTIME! 42

„Jessica okamžite sa sem dostav. Vystúpenie začína za 5 minút a ty tu ešte nie si. Kde si?“ Zakričal do mikrofónu, ktorý mala v uchu, Marc. Odkedy robila viac problémov, správal sa inak. Jessice to nevadilo, pretože za ten čas, si zvykla už na úplne všetko a jej okolie na ňu nebolo milé v poslednom období. Ale to je nezaujímalo. Posledné udalosti, ju tak spevnili, že nikdy sa necítila tak sebavedomo ako teraz. Posledný pohľad do zrkadla a zo stolíka pred ním si zobrala do ruky svoj čierny mikrofón.

„Kde si? Rýchlo tam choď.“ Ukázal jej Marc smer a Jessica sa ani nepozrela na chalanov, ktorí stále na boku a rozospievali sa.  Vlastne už dlho sa spolu nerozprávali. Vždy keď chceli nájsť nejakú debatu, Jessica sa postavila a odišla. Nerozprávala sa ani s jedným. Ale chalanom to vadilo viac ako Jessice. Chýbala im tá stará Jessica a ich starý priateľ Zayn. Pretože nikto nevedel, čo sa v ten večer stalo. Avšak Jessica sa prestala rozprávať dokonca aj s Liamom. A veľa-krát zastavovala Ryana aby sa s nim rozprával. Zmenila názor. Nedovolí, aby ich Liam rozdelil.

Pomaly prešla do stredu pódia, ktoré sa nachádzalo ešte v tme a bolo vidieť, len fanúšikov, ktorí svietili telefónmi.                                              ----------------------------------------------------„Takže ako každý koncert, máme tu otázky od vás.“ Jessica sa usmiala a na plné hrdlo zakričala. V hale bolo počuť len pišťanie a skandovanie mena „Jessica“. Na veľkú tabulu za Jessicou sa objavila prvá otázka, avšak zaskočila asi všetkých čo tam boli. „Takže prvá otázka: Pobozkala by si ma?“ Jessica sa zasmiala do mikrofónu a otočila sa znova smerom na publikum ktoré utíchlo. Znova sa otočila na tabuľu. „Takže Sebastian, kde len si?“ Otočila sa a začala pozerať rady a on bol v publiku, ktoré sa nachádzalo pod pódium. Jej manažér, jej začal hovoriť aby s tým prestala a neopovážila sa ho pobozkať. Ale ona sa len usmiala a sluchátko si zložila s ucha. Ono jej len padlo na plece a ona ukázala ochrankárovi, nech ho pustí. Ten chalan bol docela pekný. Čierne vlasy a modré prenikavé oči. Jessica sa len zasmiala. „Takže pobozkať ťa? Ako si želáš.“ Keď sa dostal až k nej začal ju bozkávať a reflektor padol presne na nich a teraz sa nachádzali už na veľkej obrazovke. Odvšadiaľ sa ozývalo kričanie a pišťanie. Dokonca aj vety: Aj ja chcem. Pretože od vystúpenia v Belgicku, Jessica začala mať veľkú podporu aj u chalanov, ktorí jej to dávali najavo, že chodili na jej vystúpenia. Jessica ho za plece odsotila naspäť do publika a on len stihol na ňu žmurknúť. „Tákže, ak si myslíte, že je niečo nemožné, tak nie je.“ Zasmiala sa a znova vyšla po malých schodíkoch naspäť hore. Pohľady, ktoré sa odrážali z publika boli bláznivé a všetci sa smiali avšak zo zákulisia to tak milé nebolo. Nikto nevedel čo povedať, všetci sa s otvorenými ústami pozerali na Jessicu. Bežali ďalšie otázky, ale tie boli už jednoduché a tak pokračoval celý koncert.
„Ste skvelí a toto bol úžasní večer. Nech žije Nemecko!“ Zakričala Jessica po svojej pesničke, ktorá ukončila turné. Každý sa lúčil sám za seba.  Jessica sa vrátila do zákulisia, kde jej začali všetci dohovárať, ale ona sa len usmiala a pokračovala ďalej v svojej ceste. „Počúvaš ma vôbec?“ Chytil ju za lakeť Marc, aby konečne zastavila. „Už sa ma nedotýkaj.“ Ukázala na neho prstom a znova sa mu otočila a pokračovala k svojej šatni.
Marc si dal len hlavu do rúk. Nevedel čo má robiť. Už ho vôbec nepočúvala a to sa jednalo ohľadom všetkého. „Marc, budete to fajn.“ Potľapkal ho po pleci Ryan a vedľa neho stáli už aj chalani. „Sám si to nemyslíš, tak prečo to potom hovoríš mne?“ Zdvihol obočie Marc a otočil sa na Ryana, ktorý hneď ruku aj stiahol. Aj on si to uvedomoval, ale chcel len situáciu odľahčiť. „Obaja sú taký a o Justinovi ani nehovorím.“ Pokrútil hlavou Liam a ukázal na ich šatňu, v ktorej sa nachádzal Zayn. Marc zdvihol obočie ešte viac. Prečo by mal byť aj Zayn taký keď to bolo všetko len preto, že sa Jessica pohádala s Justinom? Aspoň tak to vyzeralo pred všetkými čo o tom nevedeli. „Prečo aj Zayn?“ Všetci si radšej zakusli do jazyka a otočili sa. Nechali tam Marca, len tak stáť v jeho myšlienkach. „Bude lepšie ak o tom vedieť nebude.“ Pomysleli si.  Avšak potrebovali toto vyriešiť, pretože ako to ničilo samotné One Direction, ničilo to aj ľudí, na ktorých im záležalo.