Pri západe slnka 43

,,Karinka.´´ Povedal tým svojím hlasom, pri ktorom Karin striaslo. Vstúpil na terasu a približoval sa ku Karin, no tá s každým jeho krokom vpred ustúpila. ,,Bojíš sa ma? ´´ spýtal sa slizko s úškrnom. Toto už nebol ten Taylor, ktorého poznala. Už dávno nie. ,,Ako vidím, tak mu nôžky rozťahuješ pravidelne.´´ Pozrel sa na ňu skúmavým pohľadom. Karin sa cítila ako v tú noc. Chcela újsť, zmiznúť odtiaľto, skryť sa pred ním, ale jej nohy boli drevené. ,,Toto máš k narodeninám.´´ podal Karin kvety ale tá ich nechytila a spadli na zem. ,,To bol dar odo mňa, tak ich okamžite zodvihni.´´ Taylorov hlas sa zdvihol o oktávu. ,,Máš nejaký problém?´´ Ozvalo sa spoza Kari, nato už zacítila na bokoch teplo Harryho rúk.Chrbtom sa oprela o jeho hruď a on jej s radosťou robil oporu. Hlboko vydýchla, keď ho za sebou cítila. Už sa necítila taká maličká, akou bola pred chvíľou pred Taylorom. ,,Myslím, že by si už mal ísť. Kamoši ťa čakajú.´´ Kývol hlavou Harry smerom k policajnému autu. ,,Ty si krasotinko zavri zobák, inak si Karinku...´´ ,,Čo ? čo si ju?!´´ Karin ani nepostrehla kedy od nej Harry odstúpil. Teraz stál pred ňou a zvieral Taylorov krk v dlani. Ešte nikdy ho nevidela takého zúrivého. ,,No dopovedz to...´´ trhol Harry rukou a Taylor sa začal dusiť. ,,Harry nechaj ho. Prosím pusť ho. Nestojí za to.´´ Harry ešte chvíľu nerozhodne stál a nevedel, či ho má pustiť, alebo tam s ním  preraziť zábradlie. Nakoniec to ukončila tvrda ruka zákona, ktorá ho odviedla späť do auta a s oboma sa rozlúčila. Harry sa ešte hodnú chvíľu pozeral za autom so zatnutými päsťami. Musel to predýchať.  Potom sa otočil ku Karin a vzal ju za ramena: ,,Si v poriadku? Nič ti neurobil, keby som vedel, že sem príde tak ním vytriem podlahu.´´ Silno si ju pritisol k sebe a držal ju u seba, potom ju pustil a zo zeme zdvihol kyticu. prešiel cez príjazdovú cestu a kyticu prehodil cez ohradu koňom, ktorí sa tam pásli. Keď to Karin uvidela zasmiala sa. Harry ju vzal za ramena a spolu vošli do domu, kde si spravili krásne, romantické raňajky.
Čas, kedy sa mal Harry vrátiť späť do Londýna sa blížil a on si to plne uvedomoval. Karin na to úplne zabudla, prišlo jej to, že tu už ostane. Harry si nevedel predstaviť život bez Karin, uvažoval nad všetkými alternatívami, ako to vyriešiť, len aby ostali spolu. Vedel, že je najvyšší čas, aby sa o tom porozprávali.
Tak ako vždy sa spolu vybrali na prechádzku, prechádzali sa po lúkach a rozprávali sa o všetkom. Karin by ani nepovedala, že budú mať stále o čom kecať, keď zrazu uvidela pred sebou, uprostred lúky rozostretú deku. Karin sa rozžiarila ako slniečko a Harry pri pohľade na ňu tiež. ,,No nestoj a poď.´´ potiahol ju Harry za ruku smerom ku deke. keď prišli bližšie Karin si všimla Jahody v miske, šampanské, dva poháre, koláč, čipsy a cukríky. Presne to, čo mali obaja najradšej. ,,Krásne narodeniny. ´´zašepkal jej Harry ho ucha a podal jej fialovú krabičku.  Karin ju pomaly otvorila, keď uvidela jej obsah zatajil sa jej dych. Ležal tam jemný strieborný prsteň v tvare srdiečka. Bol prekrásny .

,

Karin ho s trasúcimi prstami vybrala, Harryho vzal do ruky a navliekol jej ho na prst. ,,Si pre mňa všetko. Vzduch, ktorý dýcham. Voda, ktorú pije. Slnko, ktoré mi osvetlí deň. Dôvod, pre ktorý sa ráno prebúdzam. Nechcem o teba prísť a chcem byť s tebou už navždy.´´ Karin to nevydržala. Po lícach sa jej kotúľali slzy. Nevedela, čo má povedať a tak to všetko, čo cítila vyjadrila bozkom...