Karin sa ráno zobudila. Slnko jej nepríjemne svietilo do očí a ona ich musela prižmúriť, aby si naň zvykla. Chcela sa pohnúť, ale niečo jej v tom zabránila. Pozrela sa nižšie na perinu a tam ležala niekoho ruka. Niekoho ruka, ktorá mala na sebe pletený náramok, ktorý uplietla Karin sama. Tvár sa jej rozžiarila úsmevom. ,,Tak predsa to nebol sen.´´ zašepkala, pretože nechcela zbudiť Harryho. Opatrne nadvihla jeho ruku a vykĺzla spod periny. Sadla si na posteľ a pozrela sa na neho. Vlasy na všetky strany, malý náznak slinky, ktorá mu steká po líci, odtlačka na líci od vankúša. Bol taký obyčajný, presne taký, akého ho milovala. Nemilovala tú hviezdu, ktorá každý deň stojí pred kamerami a fotoaparátmi. Milovala obyčajného chalana, ktorý v noci slintá, poškrabe sa na zadku, pije mlieko z krabice, zakydá sa od pasty, keď si umýva zuby....Proste miluje Harryho, jej Harryho.
Odhrnula mu vlasy z tváre a dala mu malú pusinku na nos. Na zemi našla len svoje nohavičky a tak ich zodvihla a obliekla si ich. Prešla ku Harryho skrini a otvorila ju. Zobrala prvé, čo jej padlo do ruky. Bola to čisto biela košeľa. Obliekla si ju a a posledným pohľadom na spiace bábo zišla dolu. Otvorila chladničku, chvíľu sa do nej pozerala ale potom ju zavrela bez toho, aby si z nej niečo vybrala. Keď ju zavrela všimla si na chladničke pripnutý odkaz: ,,Nemáš zač sestrička :D Za toto budeš týždeň za mňa upratovať :P Vieš, čo to dalo námahy vytiahnuť otca z domu a potom ho opiť, len aby si nevšimol toho hluku? :D Dúfam, že si si to užila, prajem ti to :) Len dúfam, že to bude bez následkov inak odo mňa nečakaj, že ho budem kočíkovať :P :D Aj ja ťa ľúbim sestrička :) :* ´´ So smiechom ho odtiaľ odtrhla, pokrčila a vyhodila. ,,Zdierak.´´ Oprela sa o kuchynskú linku a pozerala sa cez okno na prírodu, ktorá ukazuje svetu svoju krásu. ,,Jahody. To je to, čo chcem.´´ Jazykom si oblizla pery, pri predstave, ako si na raňajky dáva jahody zo záhrady. Vytiahla si misku, do ktorej ich naoberá, keď počula ako zaštrkotal štrk na príjazdovej ceste. Zdvihla zrak, no keď uvidela kto k ním mieri nevedela, ako sa má cítiť. Na príjazdovej ceste zastavilo policajne autom z ktorého vystúpil Paul, miestny šerif. Misku položila na linku a so stiahnutým žalúdkom vyšla na terasu. Ruky si prekrížila na hrudi, keď jej došlo, ako tu vlastne stojí. Pristúpil k nej Paul a usmial sa na ňu. ,,Všetko najlepšie Karinka.´´ dal jej pusu na líce a do ruky jej vložil malú taštičku. ,,To si nemusel. Ďakujem Paul.´´ Karin ho objala. ,,Nezabudol.´´ akoby jej čítal myšlienky. ,,Nezabudol som. Už si riadne vyrástla.´´ s úsmevom ju štípol do líca.
Otočil sa smerom k autu. ,,Toto asi nebude ten najlepší darček, aký si chcela na narodeniny, ale prevážame ho do veznice a už tri dni nám ničí uši tým, ako sa chce s tebou stretnúť a ospravedlniť s ti. Ak nechceš chápem to.´´ ,,To je Taylor?´´ ,,Áno.´´ Karin len kývla hlavou, svojmu strachu sa treba postaviť. ,,Som tu, nespustím z neho oči.´´ povedal Paul a odišiel k autu. Otvoril zadné dvere a odtiaľ vystúpil Taylor. V ruke mal kyticu. Pomalými krokmi sa blížil ku Karin a jej dych sa každým jeho krokom zrýchľoval. Asi sa precenila, toto nezvládne. ........
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára