Pri západe slnka 44

,,Karin, je tu jedna vec, ktorú ti musím povedať.´´ poodtiahol sa od nej a zadíval sa jej do očí. ,, Ja..... musím sa vrátiť do Londýna. Koncerty nás tlačia. Už teraz to kvôli mne odkladali, nemôžme dlhšie čakať.´´ Karin pochopila, teraz sa s ňou rozlúči a čau. Odtiahla sa od neho a zahľadela sa do diaľky. Slzy mala na krajíčku, ale nechcela im dovoliť vyjsť von. ,,Karin...´´ zašepkal Harry a hlavu si oprel o jej plece. Po lícach mu stekali slzy. Vedel, že teraz o ňu už naozaj prišiel. ,,Karin, prosím. Nechcem o teba prísť, ale mám povinnosti a tie....´´ ,,Tak choď, nič a nikto ťa tu nedrží!´´ ,,Ale áno, drží. Ty ma tu držíš. Neodídem len tak...Poď so mnou.´´ ,,Čo?´´ ,,Poď so mnou. Budeme spolu, budeme spolu cestovať, pôjdeme do Paríža, Ríma, Benátok. A keď sa nám skončí turné, tak pôjdeme niekam spolu, len my dvaja, ďaleko od všetkých.....´´ ,,Harry! Ja nemôžem odísť. Aj ja tu mám záväzky. Kto by sa staral o ranč?  Bráško a otec? Vieš ako by to dopadlo? Nemôžem ich tu nechať samých. A k tomu, akurát idem do posledného ročníka, musím doštudovať. Nemôžem to všetko len tak zavesiť na klinec a bežať za tebou.´´ ,,Ale..´´ ,,Harry toto je môj život, život v malom mestečku, na ranči. nedokázala by som žiť vo veľkomeste. To nieje nič pre mňa.´´ ,,Tak si kúpime dom na kraji mesta, alebo niekde ďalej.´´ Karin Harryho pohladila po líci. Všemožne sa ju snažil presvedčiť, ale ona je už rozhodnutá.
Naozaj je rozhodnutá? Srdce ju ťahá za Harrym, dokonca aj rozum. To len tá jej tvrdohlavosť ju tu drží. Ale čo tým docieli? Nič! Len to, že všetko, čo má stratí. Harryho, šťastie, lásku. Pozrela sa na Harryho. Sedel a rukami objímal kolená. Pohľad do prázdna. Ublížila mu, zranila ho. Sama sa otočila preč, lebo už nemohla udržať slzy. Kotúľali sa prúdom po jej tvári.
Aj keby tam išla, čo by robila? Sedela v hotelovej izbe a čakala, kým skončí koncert a on sa vráti? Čo ak chodia niekam oslavovať po koncertoch? Harry by sa kvôli nej musel vracať, nikam by nechodil len pre to, aby bol pre nej. Len by ho obmedzovala. A nakoniec by to už Harrymu liezlo na nervy a rozišiel by sa s ňou. Ta by nezvládla. Lepšie to bude takto, ak si nebudú dávať zbytočné nádeje.
Postavila sa z deky a rozbehla smerom k domu. Harry sa za ňou ani neotočil. Mal čo robiť so sebou. Len čo sa Karin postavila premohol ho úzkostlivý plač. nechce o ňu prísť, ale už je neskoro. nechce s ním ísť. Ako si mohol myslieť, že by spolu mohli prežiť zvyšok života?!
Karin nešla do domu, len okolo neho prebehla. Jej nohy ju viedli do stajni. Vyviedla odtiaľ Wildyho a nasadla naňho. Nepotrebovala sedlo, Mark ju naučil jazdiť aj bez neho. Popohnala Wildyho do cvalu a uháňala s ním krížom cez lúky. Vietor jej osušoval oslzené líca, pohrával sa jej s vlasmi a odvieval myšlienky. Toto potrebovala, prečistiť si hlavu, prísť na nové myšlienky.......Len aby už nebolo neskoro.