Všetci ostali zamrznuto stáť, v celej
miestnosti bolo počuť, len Jessicine vzlyky a Zayna ako ju potichu utešuje
a vraví: že to určite nie je pravda.
„Jess, zapakuj to ešte raz.“ Povedal pomaly Ryan a otočila sa jej smerom. Ona sa tiež otočila ale pokrútila hlavou.
„Jessica. Zopakuj to ešte raz.“
„Povedala som, že nie. Myslíš, že ma to nebolí tiež?“ Jessice padali slzy a ona ich nevedela zastaviť. Pomaly ani nevidela to ako Liam nechápavo stojí a ničomu nerozumie, ale Ryanovi to začalo dochádzať. Po tých slovách, ktoré vyslovila Jessica, ako keby mu všetky tie fakty dochádzali.
„Vedela si to. Toľko- krát som ti povedal, aby si mi to povedala, ale ty si mi to nepovedala. Hovoríš mi to po pomaly dvoch mesiacoch?“
„Ryan mrzí ma to.“
„Dôveroval som ti. Povedal, som ti úplne všetko a ty mi takéto niečo nepovieš?“
„Ryan.“
„Zayn nepleť sa do toho.“ Povedal Ryan. Neznášal tento pocit a v tomto momente vôbec nevedel, ako sa cíti. Hnev bol príliš veľký.
„Danielle o čom tu hovoria?“ Liam si našiel aspoň záchytný bod v nej, ale ona sa na neho len súcitne pozrela a nezmyselne pokrútila hlavou.
„No tak Jess, povedz mu to. Povedz mu to teraz do očí, čo pred ním schovávaš. Čo pred ním schovávajú už všetci odmalička.“
„Ryan prosím.“
„Povedz mu to.“ Jessica sa so slzami pozerala na neho, ale on si stále trval na svojom. Jessica sa pokúsila všetok svoj temperament zapojiť do toho.
„Liam, prosím nesúď ma ako Ryan. Naozaj som o tom nevedela. Dozvedela som sa to úplnou náhodou.“
„Tak, už mi to niekto povie?“
„Tvoj otec, nie je tvoj otec.“ Zakričala Jessica a Liamovi sa začali oči plniť slzami.
„A-ako to myslíš?“
„Tak ako to povedala! To náš otec, bol taký chudák a ty Jessica. Neviem ani čo mám povedať o tebe.“ Nezmyselne pokrútil hlavou a pozeral sa na Jessicu, ktorá mala pocit, že každú chvíľku tam už skolabuje.
„Ja-a som váš b-brat?“ Znova to nechápavo povedal a hľadal oporu vo všetkých okolo, ale všetci sa na neho len súcitne pozerali.
„Jess?“ Znova prehovoril na Jessicu, ktorá chcela ísť bližšie k nemu ale on odstúpil o krok. Všetkých obišiel a nereagoval na nikoho, kto na neho volal. Vyšiel hore schodmi a prudko za sebou zavrel dvere. Danielle sa hneď rozbehla a bežala jeho smerom.
„No tak bravo, Jessica. Máš to čo si chcela, však? Nikdy si nechcela aby som sa s Liamom bavil. A to len pre tvoje sebectvo.“
„Nikto som nechcela aby to takto dopadlo.“
„Je príliš neskoro. Stratili si jediného brata ktorého si kedy mala a stratila si aj brata, ktorého si mohla mať. Bravo.“ Odsekol Ryan a so znechuteným pohľadom ju tiež obišiel a išiel tiež hore schodmi. V Jessice sa vzoprela hrozná nenávisť. Otočila sa a chcela odísť, ale zadržala ju Zaynova ruka a súcitní pohľad.
„Zayn dnes nie.“ Nachvíľku zatvorila oči a pár sĺz jej uniklo. Prehrabla si vlasy a chcela pokračovať.
„Jess, nedovolím ti nikam ísť. Je to príliš nebezpečné a potrebuješ si to nechať prejsť hlavou. Kam by si teraz asi šla?“
„Zničila som životy dvoch ľudí Zayn, ako si myslíš, že sa asi cítim. Musím ísť. Pôjdem na tú oslavu a prídem až zajtra dobre?“ Povedala mu. Zayn nevedel čo povedať, ale vedel, že to bude asi to najlepšie, aj keď nechcel aby tam šla.
„Nič zlého si nespravila. Sú len nahnevaní a nerozmýšľajú. Je to pre nich úplne nová vec.“
Nakoniec sa ozval Niall spoza nich.
„Chalani, nič v zlom, ale nerozumiete tomu, čo teraz asi tak môžem cítiť. Milujem ťa Zayn.“ Rýchlo povedala a pobozkala ho na pery. Ani jej nestihol odpovedať a ona už zatvárala za sebou dvere od ich domu. Ešteže si požičala Marcovo auto. Síce to bolo auto bez strechy, ale momentálne jej to bolo jedno. Chcela odtiaľto odísť čo najrýchlejšie. Rýchlo odomkla auto a to už mala svoju cestu namierenú na jednu trasu. Zastavila až pred veľkým domom z ktorého sa ozývala hlasná hudba. Po ceste sa aspoň trošku upravila, ale stále jej ostali oči červené. Otvorila dvere od domu a tam už boli asi všetci opití, takže sa snažila nájsť len jednu osobu. Vanessu.
„Jess, zapakuj to ešte raz.“ Povedal pomaly Ryan a otočila sa jej smerom. Ona sa tiež otočila ale pokrútila hlavou.
„Jessica. Zopakuj to ešte raz.“
„Povedala som, že nie. Myslíš, že ma to nebolí tiež?“ Jessice padali slzy a ona ich nevedela zastaviť. Pomaly ani nevidela to ako Liam nechápavo stojí a ničomu nerozumie, ale Ryanovi to začalo dochádzať. Po tých slovách, ktoré vyslovila Jessica, ako keby mu všetky tie fakty dochádzali.
„Vedela si to. Toľko- krát som ti povedal, aby si mi to povedala, ale ty si mi to nepovedala. Hovoríš mi to po pomaly dvoch mesiacoch?“
„Ryan mrzí ma to.“
„Dôveroval som ti. Povedal, som ti úplne všetko a ty mi takéto niečo nepovieš?“
„Ryan.“
„Zayn nepleť sa do toho.“ Povedal Ryan. Neznášal tento pocit a v tomto momente vôbec nevedel, ako sa cíti. Hnev bol príliš veľký.
„Danielle o čom tu hovoria?“ Liam si našiel aspoň záchytný bod v nej, ale ona sa na neho len súcitne pozrela a nezmyselne pokrútila hlavou.
„No tak Jess, povedz mu to. Povedz mu to teraz do očí, čo pred ním schovávaš. Čo pred ním schovávajú už všetci odmalička.“
„Ryan prosím.“
„Povedz mu to.“ Jessica sa so slzami pozerala na neho, ale on si stále trval na svojom. Jessica sa pokúsila všetok svoj temperament zapojiť do toho.
„Liam, prosím nesúď ma ako Ryan. Naozaj som o tom nevedela. Dozvedela som sa to úplnou náhodou.“
„Tak, už mi to niekto povie?“
„Tvoj otec, nie je tvoj otec.“ Zakričala Jessica a Liamovi sa začali oči plniť slzami.
„A-ako to myslíš?“
„Tak ako to povedala! To náš otec, bol taký chudák a ty Jessica. Neviem ani čo mám povedať o tebe.“ Nezmyselne pokrútil hlavou a pozeral sa na Jessicu, ktorá mala pocit, že každú chvíľku tam už skolabuje.
„Ja-a som váš b-brat?“ Znova to nechápavo povedal a hľadal oporu vo všetkých okolo, ale všetci sa na neho len súcitne pozerali.
„Jess?“ Znova prehovoril na Jessicu, ktorá chcela ísť bližšie k nemu ale on odstúpil o krok. Všetkých obišiel a nereagoval na nikoho, kto na neho volal. Vyšiel hore schodmi a prudko za sebou zavrel dvere. Danielle sa hneď rozbehla a bežala jeho smerom.
„No tak bravo, Jessica. Máš to čo si chcela, však? Nikdy si nechcela aby som sa s Liamom bavil. A to len pre tvoje sebectvo.“
„Nikto som nechcela aby to takto dopadlo.“
„Je príliš neskoro. Stratili si jediného brata ktorého si kedy mala a stratila si aj brata, ktorého si mohla mať. Bravo.“ Odsekol Ryan a so znechuteným pohľadom ju tiež obišiel a išiel tiež hore schodmi. V Jessice sa vzoprela hrozná nenávisť. Otočila sa a chcela odísť, ale zadržala ju Zaynova ruka a súcitní pohľad.
„Zayn dnes nie.“ Nachvíľku zatvorila oči a pár sĺz jej uniklo. Prehrabla si vlasy a chcela pokračovať.
„Jess, nedovolím ti nikam ísť. Je to príliš nebezpečné a potrebuješ si to nechať prejsť hlavou. Kam by si teraz asi šla?“
„Zničila som životy dvoch ľudí Zayn, ako si myslíš, že sa asi cítim. Musím ísť. Pôjdem na tú oslavu a prídem až zajtra dobre?“ Povedala mu. Zayn nevedel čo povedať, ale vedel, že to bude asi to najlepšie, aj keď nechcel aby tam šla.
„Nič zlého si nespravila. Sú len nahnevaní a nerozmýšľajú. Je to pre nich úplne nová vec.“
Nakoniec sa ozval Niall spoza nich.
„Chalani, nič v zlom, ale nerozumiete tomu, čo teraz asi tak môžem cítiť. Milujem ťa Zayn.“ Rýchlo povedala a pobozkala ho na pery. Ani jej nestihol odpovedať a ona už zatvárala za sebou dvere od ich domu. Ešteže si požičala Marcovo auto. Síce to bolo auto bez strechy, ale momentálne jej to bolo jedno. Chcela odtiaľto odísť čo najrýchlejšie. Rýchlo odomkla auto a to už mala svoju cestu namierenú na jednu trasu. Zastavila až pred veľkým domom z ktorého sa ozývala hlasná hudba. Po ceste sa aspoň trošku upravila, ale stále jej ostali oči červené. Otvorila dvere od domu a tam už boli asi všetci opití, takže sa snažila nájsť len jednu osobu. Vanessu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára