Pri západe slnka 45

Takto to bolo aj nasledujúce dni. Karin sa všemožne snažila vyhýbať Harrymu. Ten sa s ňou pokúsil hovoriť, ale Karin ho vždy odbila. Všetok voľný čas trávila s Wildym na prechádzkach. Chcela byť čo najmenej doma. Marka neskutočne mrzelo, ako to všetko dopadlo. Snažil sa s Karin prehovoriť, ale bezvýznamne. Chcel pomôcť Harrymu ale nevedel ako.
 Deň jeho odchodu nastal a Harry celú noc nezažmúril oka. Tajne dúfal, že by Karin v noci prišla, že by si to všetko ujasnili, Že by ju mal konečne vedľa seba. Ale nič také sa nestalo. Neprišla a ráno, keď sa s ňou zrazil na chodbe sa na neho len povrchne pozrela a obišla ho. Nič ho tak nebolelo ako, keď videl jej vzdiaľujúci sa chrbát s vedomím, že ju už nikdy neuvidí. So slzami v očiach sa vrátil do izby a dobalil posledné veci. Tašky dal ku dverám a sám už prezlečený si ľahol do postele. Nič nerobil, len ležal a pozeral sa cez otvorené okno von. Započúval sa do symfónie, ktorá sa niesla z vonka. Vedel, že túto melódiu nebude dlho počuť. Zavrel oči a všemožne sa ju snažil zapamätať. Bola taká upokojujúca.
,,Harry, už je tu auto.´´ vošiel do izby Mark. Myslel si, že Harry spí, no ten sedel na posteli a pozeral sa do blba. Bolo to pre neho časté odkedy sa rozišli s Karin.
Harry len pokývol hlavou a postavil sa. Bez slova si zobral jednu tašku a druhú mu dobral Mark. Cestou von v duchu prosil všetkých svätých aby toto trápenie ukončili. Aby sa tam zrazu objavila Karin. No nič také sa nestalo. Neprišla sa s ním dokonca ani rozlúčiť. Keď sa pýtal Marka povedal, že sa išla prejsť na Wildym. Tým zhasli Harryho všetky nádeje. Rozlúčil sa a nasadol do auta. Toto miesto mu bude chýbať. Tak ako ho na začiatku nenávidel, tak ho teraz miluje.
Auto sa pomaly rozbehlo a on zakýval všetkým, ktorý  sa zišli pred domom. Boli tam všetci, až na jednu osobu. Krajina sa pomaly hýbala a Harry si oprel hlavu o okno. Pozoroval všetko naokolo. Markov ranč sa pomaly vzďaľoval. Jeho pohľad padol na kopec nad cestou. V rannom slnku boli vidieť obrazy koňa a jazdca na ňom. Respektíve jazdkyne. Bola to ona, bol si tým presvedčený. Veď kto iný by to bol. Harryho telo sa vzpriamilo keď videl, ako sa kôň postavil na zadné nohy. Začal dúfať v to, že sa Wildy rozbehne smerom k autu. Žeby predsa len prišla?

Lenže Wildy ostal stáť na mieste, ani sebou nepohol. Auto pridalo a Harry sa len beznádejne otočil. Do očí sa mu nahrnuli slzy, ako mohol dúfať, že príde? Blbec! Všetko to bola len lož a pretvárka.
Zošuchol sa na sedadle a hlavu si oprel o okno. Do uší dal slúchadka a zavrel oči. Snažil sa zaspať len pre to, aby z hlavy vyhnal ten obraz, ktorý pred chvíľou videl. Bol tak bolestivý .....